„Nebolo to úplne priamočiare, že by sme si jedného dňa povedali, že chceme expandovať na medzinárodné trhy. Predchádzala tomu niekoľkoročná prax v rôznych korporátnych spoločnostiach," hovorí Róbert Palka, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. 

V súčasnosti firma vlastní výrobné závody v Šali a Sečovciach, pričom mesačná kapacita na proteínové tyčinky dosahuje 1,8 milióna kusov – a dopyt ju stále prevyšuje.

Portfólio značky Gam´s zahŕňa raňajkové cereálie, kaše, cestoviny, proteínové tyčinky, čipsy aj funkčné nápoje. Ambícia je jasná – byť so zákazníkom od rána do večera.

„Snažíme sa vývoj produktov prispôsobiť tak, aby sme dokázali uspokojiť celé portfólio. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sú zvyklosti v každej krajine iné," vysvetľuje R. Palka.

Expanzia do 43 krajín nevznikla na základe strategického plánu, ale organicky – cez medzinárodné výstavy, konferencie a osobné kontakty.

„Trhy si nevyberáme sami, skôr trhy si vyberajú nás," opisujú majitelia.

Spomedzi nezvyčajných destinácií vyniká Maurícius, Singapur, Vietnam či Kostarika. 

Úspech na zahraničných trhoch si vyžiadal aj adaptáciu – od halal a košer certifikácií cez úpravy receptúr až po prepočítavanie nutričných hodnôt podľa miestnej legislatívy.

Aktuálne výrobné kapacity nestačia pokryť dopyt, preto firma plánuje investíciu cez 2,5 milióna eur do novej tyčinkovej linky v Šali a viac ako 1 milión eur do modernizácie čipsovej výroby.

„Nebol to plán – postaviť firmu takýchto rozmerov. Ale som za to veľmi vďačný," konštatuje Jozef Štefaňák, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. 

V prvom kvartáli tohto roka už firma vykázala tržby štyri milióny eur, čo naznačuje, že ročný plán 12 miliónov bude prekonaný. Okrem vlastnej značky Gam´s firma vyrába aj privátne značky.

Firma stavia rast aj na schopnosti nájsť a udržať kvalitných zamestnancov – čo nie je v súčasnosti jednoduché. K náboru pristupuje pragmaticky: nehľadá hotových odborníkov, ale ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní sa učiť.

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Dnes Levanduľové údolie funguje ako miesto, kde sa stretáva poľnohospodárstvo, veda a celostná starostlivosť o zdravie. 

Skúsenosti klientov priviedli H. Neumannovú k systematickému výskumu. Tím Molecules of Life dnes spolupracuje s lekárskymi fakultami v Prahe, s CEITEC Brno aj s Mendelovou univerzitou.

Štúdie sa zameriavajú najmä na obsah flavonoidov — látok, ktoré moderná veda označuje za jeden z kľúčov k zdraviu buniek.

Slovensko má desiatky kúpeľných a termálnych lokalít. 

H. Neumannová upozorňuje aj na paradox — kým sa Európa obracia k ajurvéde a tradičnej čínskej medicíne, na vlastnú bylinkársku tradíciu zabúda. 

Veľkú budúcnosť vidí v kúpeľníctve a partnerov - pestovateľov hľadá aj za hranicami.

Témou tohto vydania TRENDU je zonácia Tatranského národného parku — reforma, ktorú Slovensko odkladá od roku 2010 a ktorú teraz tlačí Európska komisia ako podmienku plánu obnovy.

Rozprávali sme sa s Igorom Rattajom, väčšinovým akcionárom Tatry Mountain Resorts, aj s prírodovedcom Jozefom Šibíkom zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa zonácii TANAPu venuje pätnásť rokov. Zhodujú sa v jednom: súčasný stav nevyhovuje nikomu.

V podcaste sa dozviete:

• prečo sú Tatry rozdelené na zóny A až D a kde je najväčší spor
• čo urobila Demänovská dolina s Nízkymi Tatrami a prečo je varovaním
• prečo môžu lanovky zostať, ale bobové dráhy sú iná vec
• čo hrozí, ak sa schváli zlá zonácia
• a čo sa môžeme naučiť od Rakúska, Česka či Švajčiarska

V tomto diele sa rozprávame o tom, ako AI reálne mení prácu programátora — nie v teórii, ale v každodennej praxi seniora s pätnásťročnými skúsenosťami. Šimon hovorí otvorene: zrýchlenie nie je 40 %, ako sa bežne uvádza, ale päťsto. A vysvetľuje, prečo to tak je.

Okrem kódovania sa bavíme o vibe codingu, o agentoch, o expanzii na Ukrajinu aj o tom, prečo plne autonómne AI systémy považuje za fantasy — a kedy to môže byť inak.

V epizóde sa dozviete:

• Ako AI coding asistenty nahrádzajú prácu dvoch až troch juniorov
• Prečo vibe coding nezničí programátorov, ale naopak zvýši po nich dopyt
• Ako expandovať na nový trh bez veľkého rozpočtu a bez fyzického produktu
• Čo je podľa Šimóna skutočný trend v AI — a čo je len chválenie sa ničím

🎙️ Hosť: Šimon Stropnický, zakladateľ Fresh QR 🎤 Moderuje: Miroslava Šachová 📅 Január 2026

Podcast TRENDY AI vzniká v spolupráci týždenníka TREND a Asociácie AI.

#AI #umeláinteligencia #startup #programovanie #vibe coding #podnikanie #TREND #TrendyAI

Stav ropnej núdze na Slovensku naďalej trvá, pričom vláda ponechala v platnosti limit tankovania na úrovni 400 eur na vozidlo do 19. apríla. Zároveň však zrušila zákaz exportu ropných produktov zo slovenskej rafinérie.

Podľa dopravcov ide o čiastočné uvoľnenie pravidiel, ktoré však nerieši ich hlavný problém – obmedzený prístup k lacnejšiemu palivu.

Pavol Piešťanský, prezident Česmad Slovakia situáciu označil za zlú až kritickú. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozornil, že kombinácia geopolitického napätia, regulačných zásahov a rastúcich vstupov vytvára pre dopravcov mimoriadne náročné prostredie.

Zároveň zdôraznil, že slovenský trh má síce jedny z najnižších cien v regióne, no dopravcovia z nich nedokážu profitovať. Limit tankovania im totiž neumožňuje natankovať dostatočný objem paliva na dlhšie trasy. „Nedokážeme natankovať ani toľko, aby sme prešli trasu Bratislava – Košice a späť,“ uviedol.

Situáciu zhoršuje aj rast ďalších nákladov. Okrem palív zdražujú pneumatiky, oleje či AdBlue. Súčasne rastie tlak na mzdy a investície do ekologických technológií, ktoré sú násobne drahšie. Dopravcovia tak čelia kumulácii faktorov, ktoré zásadne znižujú ich marže. 

Firmy reagujú optimalizáciou trás, obmedzovaním prázdnych jázd a prehodnocovaním kontraktov. Čoraz častejšie tiež odmietajú zákazky, pri ktorých nedokážu pokryť náklady. Problémom zostáva aj časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami na palivo a úhradou faktúr, ktorá prichádza až o dva až tri mesiace.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Dopyt po logistických a priemyselných parkoch v posledných rokoch výrazne ovplyvnila geopolitická situácia, rast cien energií aj inflácia. Podľa Stanislava Pagáča, development directora spoločnosti Logis One, boli uplynulé dva roky citeľne slabšie. „Dopyt v posledných dvoch rokoch klesol približne na polovicu oproti obdobiu rokov 2022 a 2023,“ uviedol.

Pokles súvisí aj s neistotou v automobilovom priemysle, ktorý je pre Slovensko kľúčový.Prechod na elektromobilitu spôsobil, že firmy odkladali investičné rozhodnutia. „Neistota je najväčším nepriateľom plánovania. Firmy potrebujú vedieť, čo príde o rok či dva,“ zdôraznil S. Pagáč.

Pri rozhodovaní o nových projektoch zohráva podľa neho zásadnú úlohu lokalita. „Pri logistike je najdôležitejšia poloha. Ak je lokalita kvalitná, development dáva zmysel bez ohľadu na krátkodobé výkyvy dopytu,“ vysvetlil. Slovensko si pritom dlhodobo udržiava pozíciu významného logistického uzla nielen v rámci strednej Európy.

Viac si vypočujete v podcaste. 

S energetickou efektívnosť budov musia developeri počítať už v úvode projektovania. Zásadný posun nastal aj v dôsledku rastu cien energií. Kým v minulosti bola rozhodujúca najmä cena výstavby, v súčasnosti sa pozornosť presúva na prevádzkové náklady. „Kupujúceho zaujíma nielen vzhľad nehnuteľnosti, ale aj to, koľko zaplatí za energie. To priamo súvisí s kvalitou projektu a realizácie,“ hovorí Matej Benko, technický riaditeľ spoločnosti Axa Property. 

Zároveň zdôrazňuje, že samotná cena energií nie je pri návrhu rozhodujúca. Dôležitejšia je kvalita prevedenia. „Naším cieľom nie je riešiť, koľko stoja energie, ale urobiť stavbu čo najlepšie podľa noriem. Ak je konštrukcia správne navrhnutá a realizovaná, funguje efektívne bez ohľadu na vývoj cien.“

„Základom je denná kontrola pred zmenou, keď obsluha vizuálne preverí stav vozíka a jeho bezpečnostné prvky,“ hovorí regionálny servisný manažér spoločnosti STILL Eduard Šima. 

Popri každodennej kontrole sú nevyhnutné aj pravidelné servisné zásahy podľa pokynov výrobcu, vrátane ročných technických kontrol a údržby. Práve ich zanedbanie môže mať vážne dôsledky.

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Marcové obdobie tradične patrí daňovým priznaniam, no tento rok prináša podnikateľom aj širší balík výziev. Konsolidácia verejných financií sa premietla do vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia, zmien v DPH aj do zavedenia dane z finančných transakcií

Daňový poradca Martin Kiňo za jednu z najkontroverznejších noviniek označuje práve transakčnú daň. Tá zatiaľ neprináša jednoznačné výsledky ani z pohľadu kontrolnej praxe. „Zatiaľ evidujeme len jednotky kontrol, čo je vzhľadom na počet podnikateľov zanedbateľné číslo. O to viac sa vynára otázka efektívnosti tejto dane,“ upozorňuje M. Kiňo. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, aké výzvy prináša pre firmy transferové oceňovanie. Upozorňuje aj na tlak na zavádzanie majetkových daní, ktorý rastie v celej Európe. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Program Horizont Európa predstavuje najväčšiu schému podpory vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii. Je otvorený pre výskumné inštitúcie, vedcov aj podniky vrátane startupov.

„Je postavený na dvoch pilieroch – inovatívnosti projektu a networkingu, teda schopnosti vytvárať partnerstvá,“ vysvetľuje Peter Szuttor, národný kontaktný bod pre oblasť Inovatívna Európa z Centra vedecko-technických informácií SR.

Pre malé a stredné podniky ide často o podceňovanú príležitosť. Program ponúka najmä nenávratné financovanie technologicky náročných projektov, ktoré by banky považovali za príliš rizikové. „Pre mnohé firmy je to jedinečná možnosť, ako získať zdroje na projekty, na ktoré by komerčné financovanie nedosiahli,“ hovorí P. Szuttor. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov na Slovensku funguje najčastejšie prostredníctvom kontraktu medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. 

„Najbežnejším modelom na Slovensku je kontrakt medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. Dohodnú si trvanie zmluvy aj cenový model, pričom výrobca prirodzene preferuje čo najdlhší kontrakt, pretože je to výhodnejšie aj z pohľadu financovania projektov,“ vysvetľuje CEO a spoluzakladateľ spoločnosti Greenlogy Peter Kalman.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Európa je závislá od námornej dopravy – do jej prístavov smeruje približne 75 miliónov lodných kontajnerov ročne. Ak sa zvýšia náklady na prepravu v dôsledku uzavretého Hormuzského prielivu, premietne sa to aj do cien tovarov 

Uzavretie Hormuzského prielivu po americko-izraelských útokoch na Irán zasiahlo globálnu logistiku.

Podľa prezidenta Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky a predsedu sekcie námorných prepráv Stanislava Michaličku má situácia okamžitý dopad na celý systém námornej prepravy.

„Hormuzský prieliv je jediná vstupná brána do Perzského zálivu. Keď Irán avizoval, že nepovolí prepravu cez tento úsek, lode ostali stáť na oboch stranách. V tomto momente tam nemáme prakticky žiadny pohyb,“ vysvetľuje v rozhovore. 

Bežne pritom týmto strategickým miestom prejde približne 140 kontajnerových lodí denne. 

Prepravné spoločnosti reagovali okamžite a klientom ponúkajú tri základné scenáre riešenia. 

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Energetika nie je bežný trh a elektrina nie je len komodita. „Bez stabilných zdrojov energie nemôže fungovať priemysel, potravinová bezpečnosť ani samotná suverenita krajiny,“ pripomína energetický expert Milan Garbiar. 

Liberalizácia európskych energetických trhov, ktorú mnohí vnímajú ako vzor slobodného trhu, je podľa neho skôr extrémom – nikde inde vo svete sa to neudialo v takej miere ako v Európe. V rozhovore sa podrobnejšie vyjadruje aj k rozhodnutiam o výstavbe nového jadrového zdroja, cene elektriny či emisným povolenkám. 

Slovensko sa pripravuje na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vláda odhaduje základné náklady projektu na trinásť až pätnásť miliárd eur a zároveň počíta so spoluprácou viacerých krajín vrátane USA, Južnej Kórey či Francúzska. 

Podľa energetického experta M. Garbiara je však pri hodnotení takéhoto projektu potrebné pozerať sa ďalej než iba na samotnú cenu výstavby.

„Elektrická energia nie je obyčajná komodita. Patrí k základnej infraštruktúre štátu,“ upozorňuje.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=u3mooDftECs&t=31s

Poradenské spoločnosti na Slovensku postupne menia prístup k podpore neziskového sektora. Kým v minulosti išlo najmä o ad hoc aktivity, v súčasnosti sa do popredia dostáva dlhodobá a systematická spolupráca, ktorá je súčasťou firemnej stratégie.

„Začínali sme cez jednotlivcov, ktorí sa téme venovali aj súkromne. Postupne sa podpora neziskových organizácií stala prirodzenou súčasťou fungovania firmy,“ hovorí Gyöngyi Habara Borárosová, Audit & Advisory Director z TPA Slovakia. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Čínske automobilky sa na slovenskom trhu postupne etablujú. Kým ešte pred niekoľkými rokmi vyvolávali skôr nedôveru, v súčasnosti sa situácia citeľne mení.

„Keď sme začínali, čínske auto bolo pre mnohých synonymom lacného experimentu. Dnes zákazníci prídu do showroomu pripravení, majú naštudované technológie aj parametre a seriózne porovnávajú,“ hovorí B. Kocper, CEO spoločnosti Plastonic. 

Podľa neho sa vývoj podobá nástupu japonských značiek v Európe pred niekoľkými desaťročiami. Aj tie si museli dôveru budovať postupne. „Japonské automobilky si museli rešpekt vydobyť kvalitou a spoľahlivosťou. Myslím si, že čínske značky prejdú podobnou cestou. Nie všetky prežijú, ale tie silné tu zostanú.“

Viac si vypočujete v podcaste. 

Podnikateľské prostredie na Slovensku nepovažuje za ideálne ani katastrofálne. Skôr za realitu, s ktorou sa treba naučiť pracovať. „Nepamätám si rok, ktorý by bol podnikaniu mimoriadne prajný. Boli lepšie aj horšie obdobia, dôležité je ustáť vlnobitie,“ konštatuje Alenka Ondejčíková, spolumajiteľka firmy Bonsai Slovakia – Čajovňa dobrých ľudí

Podnikateľský étos si priniesla z rodiny. Manželia Ondejčíkovci začali podnikať ešte pred rokom 1989. Najskôr sadili stromčeky, neskôr otvorili obchod a postupne vybudovali profesionálne bonsajové a čajové centrum v Nitre. Dnes sa venujú pestovaniu bonsajov, dovozu ekologických čajov a keramiky, prevádzkujú čajovňu a školia nových prevádzkovateľov. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Reťazec chce pokračovať v expanzii a udržať konkurencieschopné ceny. „Častokrát ideme aj na úkor vlastnej ziskovosti, aby zákazníci nárast cien pocítili čo najmenej, hovorí Adriana Maštalircová z úseku Corporate Affairs Lidl Slovenská republika. „Našou prioritou je byť prvou voľbou pre zákazníkov,“dodáva. 

Spoločnosť reaguje aj na meniace sa nákupné návyky spotrebiteľov. Zákazníci viac plánujú, sledujú akcie a dôraz kladú na pomer ceny a kvality. Dôležitú úlohu zohrávajú privátne značky, ktoré tvoria viac ako 70 percent sortimentu. Práve ich kombinácia s efektívnou logistikou a veľkými objemami nákupu umožňuje udržať priaznivý pomer ceny a kvality.

„Absolútnym trendom je cena a dostupnosť, zákazník chce mať istotu, že za rozumnú cenu dostane kvalitný tovar,“ uvádza A. Maštalircová.

Zmena správania spotrebiteľov sa prejavuje aj v štruktúre dopytu. Rastie záujem o základné suroviny na domáce varenie, zatiaľ čo impulzívne nákupy ustupujú plánovaným. 

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty. 

Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti. 

Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznis s Veronikou Vaňkovou. 

Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia.

Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je pre väčšinu ľudí rozhodujúcim zdrojom informácií pri kúpe bytu či domu. Ako však upozorňuje advokát Vladimír Sedliak z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS v praxi existujú situácie, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. „Najčastejšie ide o prípady, keď bol zápis dosiahnutý trestnou činnosťou alebo na základe absolútne neplatného právneho úkonu,“ vysvetľuje.

Podľa V. Sedliaka sa v takýchto prípadoch stretávajú tri subjekty – pôvodný vlastník, nevlastník zapísaný v katastri a dobromyseľný kupujúci. Práve kupujúci je často v najhoršej pozícii.

 „Dobromyseľný kupujúci, ktorý dôveruje zápisu v katastri, môže byť nútený nehnuteľnosť vrátiť pôvodnému vlastníkovi a svoje peniaze si vymáhať od osoby, ktorá medzičasom nemusí existovať,“ upozorňuje.

Právna legislatíva na Slovensku podľa neho poskytuje kupujúcemu plnú istotu až po desiatich rokoch – kedy by aj v prípade kúpi od nevlastníka došlo k vydržaniu. Dovtedy je odkázaný najmä na prevenciu a dôslednú kontrolu. Základom je podrobné štúdium listu vlastníctva, najmä nadobúdacieho titulu a časového odstupu medzi jednotlivými prevodmi. 

Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore. 

Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). 

Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Celý videorozhovor si pozriete tu:  https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=10s

Zistite, ako vďaka bleskovým inováciám a 96-percentnej robotizácii robia vrásky na čele európskym gigantom. 

Prečo to, čo iným trvá rok, zavedú za mesiac?

Viac si vypočujete v podcaste. 

Stavebné sporenie má na Slovensku tradíciu dlhšiu ako 30 rokov a stále si udržiava silnú pozíciu. 

Podľa Jiřího Plíška, predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, ide o jedinečný systém, ktorý v jednom produkte spája sporenie aj možnosť výhodného úveru. 

„Stavebné sporenie vychováva domácnosti k tomu, aby sa na financovanie bývania pripravovali systematicky a vopred,“ hovorí.

Jeho význam sa ešte viac ukázal v období rastúcich úrokových sadzieb. Na rozdiel od komerčných úverov ponúka vysokú mieru istoty vďaka vopred známej a fixnej úrokovej sadzbe. 

„Klient presne vie, akú splátku bude platiť aj o niekoľko rokov. To je v turbulentnom prostredí veľmi dôležité,“ vysvetľuje J. Plíšek.

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

V oblasti finančného sprostredkovania v súčasnosti možno hovoriť o troch dominantných trendoch. Prvým je konsolidácia trhu, keď interné siete poisťovní prechádzajú do externého prostredia a menšie sprostredkovateľské spoločnosti sa spájajú do väčších celkov. Podobný vývoj je viditeľný aj pri hypotékach, ktoré sú čoraz častejšie sprostredkované externými agentmi.

„Konsolidácia paradoxne zvyšuje konkurenciu, pretože väčšie spoločnosti majú viac zdrojov na vzdelávanie, technológie a širšiu produktovú ponuku,“ hovorí Michal Ďuriš z Umbrella Group.

Ďalším trendom je podľa neho postupné prispôsobovanie legislatívy vyšším nárokom klientov, čo vedie k profesionalizácii celého trhu.

S tým súvisí aj zmena fungovania samotných sprostredkovateľských spoločností. 

Umbrella Group využíva takzvaný pool systém, ktorý umožňuje agentom zachovať si vlastnú značku a filozofiu bez potreby zakladať samostatnú firmu. 

„Základnou hodnotou pool systému je sloboda, ktorá vedie k vyššej spokojnosti sprostredkovateľa a následne aj klienta,“ vysvetľuje M. Ďuriš. V tomto modeli v súčasnosti v rámci skupiny funguje približne 30 samostatných tímov so zhruba 300 sprostredkovateľmi.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Korporátne bankovníctvo na Slovensku prešlo za posledných 15 rokov výraznou premenou. Pod tlakom regulácií, digitalizácie aj rastúcich ambícií firiem sa mení úloha bánk, ich produkty aj vzťah ku klientom. O vývoji hovorí výkonný riaditeľ Komerční banky na Slovensku Richard Kellner.

Komerční banka na Slovensku prešla transformáciou v roku 2011 a odvtedy sa zameriava najmä na väčšie firmy, ktoré patria medzi ekonomicky najvýznamnejších hráčov na trhu. Podľa R. Kellnera sa ťažisko korporátneho bankovníctva posunulo spolu s klientmi, ktorí za posledných 15 rokov výrazne vyrástli a často presiahli hranice domáceho trhu.

„Veľa našich klientov prerástlo slovenský trh a posunulo sa z lokálnych hráčov na regionálnych či európskych. To prirodzene mení aj nároky, ktoré majú na banku,“ hovorí. 

Kým v minulosti firmám často stačil bežný účet či investičný úver, dnes je portfólio požadovaných služieb výrazne širšie. Ide najmä o financovanie zahraničnej expanzie, väčšie úverové rámce či podporu pri vstupe na nové trhy vrátane lokálneho financovania v zahraničí.

Popri rastúcich nárokoch klientov sa banky museli vyrovnať aj s výrazným sprísnením regulácií. Agenda v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, sankcií či poznania klienta sa podľa R. Kellnera stala jednou z najväčších výziev bankového sektora. Najmä firmy so zahraničnými vlastníkmi alebo pôsobiace v citlivých sektoroch čelia náročnejšiemu procesu financovania.

„Regulácia je dnes najväčšou výzvou. Každá aj malá zmena znamená zásah do množstva interných systémov, ktoré sú navzájom prepojené,“ vysvetľuje R. Kellner.

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Slovenský realitný trh sa po ochladení opäť rozhýbal. Rastúci dopyt, klesajúce úroky a nedostatok bytov v mestách vytvárajú tlak na ceny aj rýchlosť predaja 

Po období ochladenia a stagnácie, ktoré priniesli vysoké úrokové sadzby a neistotu, sa trh v roku 2025 opäť rozbehol. Viditeľné je to aj na objeme nových hypotekárnych úverov, ktorý sa dostal nad hranicu 600 miliónov eur mesačne. Ľudia majú opäť chuť kupovať, aktívne chodia na obhliadky a riešia konkrétne ponuky.

„Ak sa dnes objaví kvalitný byt v dobrej lokalite, často sa predá v priebehu hodín alebo niekoľkých dní,“ hovorí Tomáš Paška, finančný špecialista z Nehnuteľnosti.sk. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.trend.sk/ekonomika/najlepsie-byty-predaju-par-hodin-investicne-kupy-vyzaduju-rozvahu?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Cestovný ruch vstupuje do roku 2026 s výraznými zmenami v správaní klientov. Jedným z najviditeľnejších trendov je predlžovanie dovolenkovej sezóny. Kým v minulosti sa cestovanie sústreďovalo najmä na júl a august, v súčasnosti sa hlavná sezóna posúva od polovice mája do polovice októbra. 

„Hlavná sezóna už nie je len o letných prázdninách. Klienti čoraz častejšie cestujú v júni a septembri, keď je počasie ideálne, hotely menej zaplnené a dovolenka pokojnejšia,“ hovorí Tomáš Lazarov, obchodný riaditeľ cestovnej kancelárie Hydrotour. 

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Podnikatelia očakávajú nielen bezchybnú funkčnosť, ale aj jednoduchosť, atraktívny dizajn a pridanú hodnotu, ktorú často ani nevedia presne zadefinovať. 

„Na začiatku stačilo urobiť niečo, čo aspoň trochu uľahčilo prácu, a používatelia boli spokojní,“ hovorí Marek Polic, spolumajiteľ, spoločnosti KROS. 

Postupne však s rastúcou konkurenciou rástli aj nároky – na funkčnosť, grafiku aj celkový úžitok. Dnes je tlak veľmi silný, najmä zo strany mladšej generácie, ktorá udáva trendy naprieč technológiami.

Softvér už podľa M. Polica nemá len robiť to, na čo je určený, či ide o účtovníctvo, mzdy alebo rozpočtovanie. „Používatelia očakávajú akýsi šiesty zmysel – že systém urobí niečo navyše a prinesie úžitok, ktorý ani sami neočakávali.“ Práve tento moment prekvapenia sa stal konkurenčnou výhodou v prostredí, kde sú firmy aj zákazníci zvyknutí na vysoký štandard služieb. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Rok 2025 priniesol pre telekomunikačný sektor viacero výziev, no podľa Kataríny Boledovičovej riaditeľky komerčného úseku a zákazníckej skúsenosti spoločnosti Orange Slovensko bol zároveň obdobím významných posunov. „Som optimista a hodnotím ho pozitívne. Podarilo sa nám priniesť viacero riešení ako prví na trhu,“ hovorí.

Medzi kľúčové míľniky zaradila spustenie samostatnej 5G Standalone siete, ktorá umožňuje pokročilé funkcie najmä pre firemných klientov. Výrazný ohlas mala aj kampaň zameraná na zber starých mobilných telefónov. „Sú to malé poklady, ktoré často zbytočne ležia v šuplíkoch,“ pripomína K. Boledovičová. 

Orange Slovensko sa zároveň zameral na podporu nových podnikateľov prostredníctvom paušálov pre začínajúce firmy a na rodiny s deťmi cez špeciálny Paušálik pri prvom mobile. „Je to dôležitý moment v živote dieťaťa, ktoré spolu s mobilom preberá aj zodpovednosť,“ dodáva.

Do budúcnosti bude podľa nej najväčšou témou umelá inteligencia. Hoci ju priamo poskytujú globálne technologické firmy, jej využívanie je závislé od kvalitného pripojenia. „Aby firmy aj domácnosti vedeli umelú inteligenciu efektívne používať, potrebujú stabilné, rýchle a najmä bezpečné siete,“ zdôrazňuje K. Boledovičová. Práve bezpečnosť sa stáva čoraz dôležitejším faktorom, najmä vo firemnom segmente, kde rastie dopyt po ochrane dát, infraštruktúry aj pripojenia. 

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Wealth manažér Dušan Šulov vysvetľuje, prečo je nezávislosť, kontrola nákladov a jasný životný cieľ pre investorov kľúčový

Správa majetku prechádza na Slovensku postupnou zmenou. Čoraz viac klientov sa zaujíma o nezávislý wealth manažment, ktorý kladie dôraz na dlhodobú stratégiu, nízke náklady a komplexný pohľad na život klienta.

Podľa Dušana Šulova, majiteľa spoločnosti Elite Wealth Management je práve osobná stratégia základom úspechu.

„Bankár je často v konflikte záujmov, pretože predáva produkty inštitúcie. Wealth manažér sedí na tej istej strane stola ako klient a hľadá najlepšie riešenie na trhu,“ hovorí D. Šulov, ktorý pred založením vlastnej firmy pôsobil v privátnom bankovníctve. Práve obmedzená ponuka produktov a vysoké poplatky sú podľa neho najčastejším problémom bankových portfólií.

Jednou z hlavných tém je nákladovosť investícií. Klienti si často neuvedomujú, že zle nastavené poplatky dokážu v horizonte desiatich rokov „odkrojiť“ až tretinu hodnoty portfólia. „Každé ušetrené percento na poplatkoch má silný dopad na dlhodobý výsledok investora,“ upozorňuje D. Šulov.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Krízové situácie v účtovníctve patria medzi najčastejšie prevádzkové riziká, najmä vo firmách, ktoré majú agendu riešenú interne a nepočítajú s náhlymi výpadkami kapacít. 

Účtovné manažérky Andrea Gbelská a Eva Baldauf z TPA Slovakia upozorňujú, že firmy podceňujú zastupiteľnosť, manažovanie procesov aj rýchlosť reakcie. Výsledkom môže byť strata prehľadu, chybovosť či nesplnenie legislatívnych povinností.

„Účtovný outsourcing pozná veľa firiem, ale často sa stáva, že interné účtárne sa dostanú do situácie, keď nevedia, ako pokračovať,” hovorí A. Gbelská.

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Slovensko sa ocitá v období, v ktorom sa prelínajú geopolitické napätia, meniace sa toky plynu a rastúce náklady pre domácnosti aj priemysel.

Energetická mapa Európy sa prepisuje rýchlejšie, než na čo bola slovenská ekonomika pripravená. 

Slovensko pritom patrí medzi najplynofikovanejšie krajiny EÚ. 

Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský v rozhovore s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, čo pre nás znamená vypínanie ruského plynu, ako funguje jeho „prezliekanie pod iným označením“ na európskych trhoch a prečo sa nové pripravované emisné povolenky môžu stať zásahom do rodinných rozpočtov aj podnikania.

Pavel Dvořák, sinológ a tlmočník čínštiny, žije v Číne pätnásť rokov. 

V rozhovore s Veronikou Vaňkovou popisuje aktuálne dianie v krajine, v ktorej podnikatelia riskujú, trh reaguje v reálnom čase a digitalizácia prenikla do každodenného života tak hlboko, že aj žobráci na ulici používajú QR kódy.

Európa stráca dych, pretože sa preťažuje reguláciami a inovuje výrazne pomalším tempom než jej konkurent. 

V podcaste vysvetľuje, prečo je čínske podnikateľské prostredie rýchle a neustále sa meniace, ako sa po pandémii zmenilo správanie spotrebiteľov a čo všetko prekvapí európske firmy pri vstupe na čínsky trh. 

Docentka Anna Kityk z Centra pre využitie pokročilých materiálov Slovenskej akadémie vied sa zameriava na výskum zeleného vodíka. Chce sprístupniť jeho výrobu tak, aby bola efektívnejšia a cenovo dostupnejšia. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo EÚ nesmie presadzovať regulácie bez ohľadu na realitu priemyslu a ako môže slovenská veda prispieť k tomu, aby nové technológie fungovali aj v praxi. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Podľa S. Slámovej je zhodnotenie investícií v Dubaji stabilné a predvídateľné. „Výnosy z prenájmov sa momentálne pohybujú na úrovni šesť až osem percent ročne pri dlhodobom prenájme a deväť až dvanásť percent pri krátkodobom,“ približuje. Záujem o kúpu nehnuteľností rastie nielen medzi veľkými investormi, ale aj medzi Slovákmi, ktorí hľadajú nové možnosti diverzifikácie svojho portfólia.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Parkovacia politika sa na Slovensku stala jednou z najdiskutovanejších tém mestského života. Realita podľa konateľa spoločnosti Global Rent Olivera Arpáša ukazuje, že plošné a drastické uplatňovanie týchto pravidiel má aj vedľajšie efekty – najmä na lokálny maloobchod.

„Parkovacia politika mi pripomína kobercový nálet, pri ktorom sa popri cieľoch zasiahnu aj nevinné ciele,“ hovorí O. Arpáš. Upozorňuje, že mestá pri regulácii často nerozlišujú medzi parkovacími miestami určenými pre rezidentov a tými, ktoré patria k prevádzkam, školám či zdravotníckym zariadeniam.

Podľa O. Arpáša ide o celoslovenský problém. Rovnaké skúsenosti majú mestá od Bratislavy po Košice. Samosprávy pritom postupujú podobne – prijímajú všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré umožňujú zavádzať parkovacie zóny, no bez dostatočnej analýzy ekonomických dopadov.

Viac si vypočujete v podcaste. 

O tom, ako sa zmenilo vnímanie bezpečnosti, prečo sa stále podceňuje a aké nové výzvy prináša umelá inteligencia či regulácie ako NIS2, sme hovorili s Gabrielom Dzanom, produktovým manažérom pre kyberbezpečnosť zo spoločnosti Orange Slovensko. 

Digitálna ekonomika stojí a padá na dôvere. Práve preto sa kyberbezpečnosť z „neviditeľného nákladu“ mení na strategickú investíciu, ktorá môže firme priniesť konkurenčnú výhodu. 

Slovenské podniky, najmä tie menšie, však stále zápasia s mylnými predstavami o tom, čo bezpečnosť v praxi znamená – a v čom je jej skutočný prínos. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

O tom, prečo bez nej nevznikne ani „chlieb na náš stôl“, aké trendy formujú túto oblasť a ako udržateľnosť mení logistiku zvnútra, hovorí Martin Urban, konateľ spoločnosti Jungheinrich Slovensko. 

Slovo logistika má korene vo vojenskej oblasti a znamená dodať správny tovar na správne miesto a v správny čas. Interná logistika predstavuje všetky operácie, ktoré prebiehajú vo vnútri podniku – od výrobných hál až po distribučné centrá. 

Ako vysvetľuje Martin Urban, „je to oblasť, ktorá síce funguje v zákulisí, ale je chrbtovou kosťou biznisu každej modernej spoločnosti“. 

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Advokát a spoločník CCS Premium Trust a Portos Jakub Hollmann hovorí, prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoj majetok do zahraničných štruktúr - napríklad v Lichtenštajnsku či Česku – a ako tým chránia rodinné dedičstvo aj vlastné vzťahy. 

„Aj tá najlepšie fungujúca rodina môže zlyhať, ak nemá podnikanie právne ošetrené. To nie je pesimizmus, to je realita,“ uvádza J. Hollmann. 

Podľa neho netreba čakať, kým príde kríza alebo generačný konflikt. Práve naopak – pravidlá, zodpovednosti aj vízia ďalšieho smerovania firmy by mali byť jasne nastavené od začiatku.

Zaujímavý je aj postoj mladej generácie. „Mnohí mladí vnímajú majetok ako bremeno. Vidia, koľko obetí stál ich rodičov, a nechcú ísť rovnakou cestou. Aj preto je dôležité ich zapojiť postupne – nie silou, ale motiváciou,“ dodáva. 

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Švarc systém nastáva, keď osoba formálne vystupuje ako živnostník alebo konateľ jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, no v skutočnosti vykonáva závislú prácu — teda prácu s prvkami nadriadenosti, osobného výkonu, pokynov zamestnávateľa a konania v jeho mene. 

„Primárnym znakom závislej práce je existencia nadriadenosti a podriadenosti. Ak práca napĺňa znaky závislej práce, musí byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu — nejde o otázku voľby,“ upozorňuje Radoslava Lichnovská z Taylor Wessing, advokátka, špecializujúca sa na pracovné právo.

Kontroly inšpektorátov práce a daňových úradov sú orientované na realitu, nie len na zmluvy. „Obsah preváži nad formou — dobre napísaná zmluva vás nezachráni, ak je vzťah v skutočnosti závislý,“ varuje R. Lichnovská. 

Kontrolóri sa pýtajú na každodennú prax: či kontraktor chodí na interné porady či má firemnú e‑mailovú hlavičku - všetko to indikuje integráciu do organizačnej štruktúry. 

Tomáš Alaxin, daňový poradca z TPA Slovakia upozorňuje na prísne sankcie: od spätnej platby DPH a odvodov až po pokuty a zaradenie zamestnávateľa do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov s vylúčením z eurofondov a verejných zákaziek. Pre kontraktorov hrozí doplatenie daní a stratené sociálne zabezpečenie — teda riziká, ktoré často podceňujú.

Švarc systém nie je len slovenským fenoménom, ale jeho rozsah koreluje s daňovo‑odvodovým zaťažením. „Kým štát zvyšuje dohľad, podniky by mali preferovať dlhodobú istotu zamestnania pred krátkodobou úsporou — inak sa riziko môže vrátiť mnohonásobne,“ varuje T. Alaxin. 

Hostia podcastu zároveň ponúkajú viacero praktických odporúčaní, ako sa vyhnúť švarc systému a nastaviť legálnu spoluprácu. 

Podrobnosti si vypočujete v podcaste. 

Slovenský dôchodkový systém stojí pred vážnou výzvou. Populácia starne, výdavky na dôchodky rastú rýchlejšie než príjmy a počet ekonomicky aktívnych ľudí klesá. Mnohí odborníci varujú, že bez zásadnej reformy môže byť systém v budúcnosti neudržateľný. Aj preto sa čoraz viac hovorí o potrebe individuálneho sporenia, zvyšovaní dôchodkového veku či revízii výnimiek, ktoré celý systém oslabujú.

„Dôchodkový systém je dnes plný paradoxov – dôchodky vyplácame aj ľuďom, ktorí už dávno odišli žiť do zahraničia, ale zároveň nemáme dosť prostriedkov pre tých, ktorí celý život pracovali doma,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka, ekonóm a dlhoročný vysokoškolský pedagóg. 

V rozhovore viac o aktuálnych problémoch, aj praktických radách – ako začať sporiť, čomu sa vyhnúť a prečo mladí ľudia nemajú čakať na zázraky od štátu.

Viac si vypočujete v podcaste. 

„Moja vlastná cesta k finančnej nezávislosti sa začala túžbou nebyť závislá na jednom zdroji príjmu. Chcela som, aby peniaze pracovali pre mňa – nie ja pre ne. Dnes viem, že sa to dá – a že rovnakú cestu môže absolvovať každý, kto začne včas a s rozumom,“ hovorí Adriána Ďuricová, výkonná riaditeľka ARDIA INVESTMENTS. 

Na Slovensku je stále veľmi rozšírený názor, že najlepšia investícia je nehnuteľnosť. Tento postoj však vedie k výraznej koncentrácii majetku do jednej triedy aktív a často aj do jedného regiónu. „Z dlhodobého hľadiska je to rizikové – či už kvôli geopolitickej situácii, legislatívnym zmenám, alebo vývoju trhu. Diverzifikácia je preto absolútny základ,“ uvádza A. Ďuricová. 

Viac podrobností v podcaste. 

Moderné účtovníctvo nie je len o technológiách, ale najmä o aktívnej komunikácii, strategickom myslení a schopnosti predvídať. „Účtovník už nie je tichý úradník v pozadí. Dobrý účtovník klientovi pomáha robiť lepšie rozhodnutia,“ hovorí Michal Kais, obchodný riaditeľ spoločnosti DATALING,

Hoci technologické inovácie, umelá inteligencia a legislatívne zmeny vytvárajú neustále výzvy, prístup ku klientom, kvalitná komunikácia a ľudský faktor zostávajú kľúčom k úspechu. 

V aktuálnom období rezonuje najmä konsolidačný balíček. Podľa M. Kaisa sa zmeny výraznejšie dotknú najmä živnostníkov a konečných spotrebiteľov. 

„Pre mnohých to bude likvidačné. Ak má niekto popri zamestnaní živnosť a zarobí 200 eur, zaplatí z toho 130 eur na sociálnych odvodoch. To sa jednoducho neoplatí.“

Podobne vníma aj vplyv transakčnej dane, ktorú v niektorých prípadoch za klienta vyrieši banka, no pri komplikovanejších štruktúrach náklady pre podnikateľa rastú.

 Moderné účtovníctvo podľa M. Kaisa nie je len o číslach, ale hlavne o strategickej komunikácii s klientom: 

„Dobrý účtovník nie je ten, o ktorom klient nevie. Naopak – je to ten, ktorý komunikuje, pýta sa a pomáha klientovi počas jeho podnikania. Účtovníctvo je dnes aj o finančnom riadení a manažérskych výstupoch.“

Viac si vypočujete v podcaste. 

Fúzia lídrov slovenského elektrosegmentu – spoločností NAY a Datart – priniesla zásadné zmeny na trhu. Rok po spojení hodnotí obchodný riaditeľ NAY Vladimír Sušil prvé výsledky: jednotný e-shop, rýchlejšie služby, širší sortiment aj synergie naprieč oboma krajinami. Zákazníci chcú dnes viac než len výhodnú cenu – očakávajú aj poradenstvo, expresné doručenie a ľudský prístup. 

„Na Slovensku sme už plne prešli na rovnaké webové rozhranie ako v Česku. Využívame synergie v oblasti logistiky, nákupu aj personálnych procesov,“ vysvetľuje V. Sušil a dodáva, že samotná fúzia bola schválená až po dôkladnej analýze protimonopolnými úradmi. V niektorých mestách dokonca museli kvôli vysokému podielu na trhu predajne odpredať konkurencii.

Zmeny sa podľa V. Sušila najviac dotkli zákazníkov. Po novom majú k dispozícii nový e-shop, lepšiu logistiku a predovšetkým širšiu ponuku tovaru, ktorá reflektuje aktuálne trendy. 

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Jeden neoverený e-mail, nepozornosť zamestnanca či zle nastavené cloudové služby môžu firmu stáť milióny

O tom, ako sa bezpečnostné riešenia prispôsobujú rôznym segmentom, akú úlohu v tom hrá distribútor a prečo je koncept „zero trust“ novým štandardom, hovorí Róbert Trunkvalter, generálny manažér spoločnosti Exclusive Networks Slovakia. 

„Dáta sú dnes to najcennejšie, čo firmy majú,“ hovorí R. Trunkvalter. Upozorňuje na to, že kybernetická bezpečnosť nie je univerzálnym riešením. Každé odvetvie, od výrobných podnikov cez štátne inštitúcie až po bankový sektor, má úplne iné nároky. Práve preto sa pri návrhu bezpečnostných riešení kladie dôraz na to, kde sú dáta uložené, kto k nim má prístup a či môžu opustiť územie Slovenska. 

Okrem samotnej technológie hrá kľúčovú úlohu aj edukácia. Exclusive Networks je zároveň certifikovaným školiacim centrom a ponúka školenia pre partnerov aj koncových zákazníkov – od predajcov až po IT technikov. 

„Umelá inteligencia je ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán,“ upozorňuje R. Trunkvalter. Vďaka AI je dnes možné v milisekundách vyhodnotiť, či napríklad IT administrátor, ktorý má nahlásenú dovolenku, sa podozrivo prihlásil do systému, alebo či e-mail prišiel účtovníčke skutočne od reálneho obchodného partnera. 

Viac informácií sa dozviete v podcaste. 

Outsourcing kybernetickej bezpečnosti je na Slovensku skôr výnimkou než štandardom. Firmy si často zakúpia technológie, no samotné služby, ktoré by im dali reálny prínos, ostávajú bokom. 

 „Jednou z hlavných výhod je, že vieme firmu pripraviť na kybernetické útoky rýchlejšie. Namiesto mesiacov budovania interného tímu to môže byť otázka týždňov,“ uvádza Michal Srnec, odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Aliter Technologies. 

Vybudovanie vlastného tímu je časovo a finančne náročné – kvalitného človeka vo firmách zvyčajne hľadajú aj pol roka. Dovtedy však útočník čakať nebude.

Outsourcing však nie je bez rizík. „Ak partner nie je spoľahlivý, môže byť práve on tým slabým miestom – uniknú dáta, nenaplnia sa sľuby, alebo nezvládne incident. Výber partnera je preto kľúčový moment,“ zdôrazňuje M. Srnec.

Firmám odporúča začať pri sebe: „Najprv si definujte, čo vlastne od služby očakávate – či ide o incident response, manažovanie služieb, alebo len konkrétnu časť. A až potom hľadajte dodávateľa.“

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Správne nastavená digitálna komunikácia môže priniesť aj menším a stredným podnikom nižšie náklady a lepšiu pripravenosť na nové európske nariadenia.

„Dáta dnes riadia svet. Firmám pomáhame pretaviť ich na strategickú výhodu,“ hovorí Vladimír Bobek, key account manažér zo spoločnosti GRiT, ktorá už tridsať rokov pomáha podnikom digitalizovať ich vnútorné aj externé procesy. 

Spoločnosť sa špecializuje na automatizáciu toku dokladov a dát, pričom cieľom nie je len nahradiť papierové faktúry elektronickými, ale vytvoriť ucelený digitálny ekosystém pre firmy všetkých veľkostí.

„Tak ako ERP systémy sú mozgom firmy, EDI je jej chrbticou,“ vysvetľuje V. Bobek. Ide o automatizovanú elektronickú výmenu dokladov medzi účtovnými systémami obchodných partnerov – bez potreby manuálneho zadávania údajov, kopírovania či kontroly e-mailov.

Rozdiel oproti e-mailom či papieru je dramatický: „Dnes už medzi sebou nekomunikujú ľudia, ale účtovné systémy.“ Tým sa nielen zrýchľujú procesy, ale zároveň klesá chybovosť, znižujú sa náklady a zlepšuje sa celková kontrola nad dátami. V konečnom dôsledku tak firmy šetria stovky hodín práce mesačne.

Hoci EDI zavádzali najskôr veľké reťazce či e-shopy, dnes je technológia dostupná aj menším a stredným firmám. „Malé firmy dnes ťažia z toho, že veľké im prešliapali cestu. Nástroje sú zjednodušené, škálovateľné a pripravené na rýchle nasadenie – často v priebehu niekoľkých dní,“ dodáva V. Bobek. 

Zber a analýza dát je ďalším dôležitým aspektom. „Dnes už nestačí riadiť firmu od brucha. Manažment potrebuje dáta, na základe ktorých vie plánovať, predikovať a strategicky sa rozhodovať,“ hovorí V. Bobek. Príkladom je klient GymBeam, ktorý vďaka EDI vidí v reálnom čase údaje o predaji, výrobe aj zásobovaní, čo umožňuje flexibilne plánovať expanziu.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Martin Fodor, CEO skupiny BizPartner Group, hovorí, prečo sa Dubaj stal jedným z najatraktívnejších trhov, ako sa líši financovanie v zahraničí od toho domáceho, a aké výhody prináša spolupráca s odborníkmi.

 BizPartner Group pôsobí na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami od roku 2007. 

„Model, ktorý sa nám osvedčil doma, postupne rozširujeme aj do zahraničia,“ hovorí M. Fodor, CEO BizPartner Group. 

S rastúcim dopytom Slovákov po investíciách za hranicami začala spoločnosť rozširovať svoje pôsobenie do krajín ako Dubaj, Španielsko, Bulharsko či Chorvátsko. Kľúčom je vždy dôsledné preverenie trhu a zabezpečenie kvalitného servisu pre klientov aj investorov.

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Hostia zo zdravotnej poisťovne Dôvera – Slavomíra Kováčová, manažérka obchodu a akvizície, a Branislav Jendroľ, riaditeľ úseku služieb poistencom v rozhovore predstavili konkrétne služby a digitálne riešenia, ktoré znižujú tlak na zdravotnícky systém a šetria čas aj energiu poistencom. 

Zdravotná poisťovňa Dôvera pristupuje k tvorbe benefitov systematicky a s dôrazom na zlepšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. 

„Našou filozofiou je lepší a bezpečnejší prístup ku zdraviu. Preto benefity tvoríme tak, aby boli ľahko dostupné, zrozumiteľné a reálne využiteľné pre čo najväčší počet poistencov,“ uviedla S. Kováčová. 

Dôvera sa opiera o konkrétne dáta – napríklad v prípade benefitov na doplatky za lieky či dietetické potraviny evidovala viac ako 330-tisíc žiadostí len za minulý rok. Výrazný záujem zaznamenal aj takzvaný očný benefit - príspevky na okuliarové rámy pre deti, ktorý využilo vyše 18-tisíc poistencov.

Veľkým míľnikom sa stal projekt lekár na diaľku. Ide o službu, ktorá umožňuje kontaktovať všeobecného lekára či špecialistu 24 hodín denne. Poistenci sa môžu spojiť cez telefón, chat alebo videohovor, a dostať odborné rady. 

„Odozva od lekára prichádza do troch minút. V prípade potreby predpíše liek na diaľku – pacient si ho môže vyzdvihnúť v lekárni prakticky okamžite,“ uviedol B. Jendroľ, riaditeľ úseku služieb poistencom. 

Viac informácií sa dozviete v podcaste. 

Stabilitu podporuje prísny právny rámec, ochrana vlastníkov aj nájomníkov a transparentné procesy cez digitálne aplikácie. Klient tak môže mať podrobný prehľad o svojej nehnuteľnosti kdekoľvek na svete.

Za najatraktívnejšie označuje komerčné nehnuteľnosti, ktoré prinášajú výnosy dvanásť až pätnásť percent ročne. Dopyt po kancelárskych priestoroch rastie, keďže do Dubaja prichádzajú globálne firmy ako Amazon či Siemens a zriaďujú si tam regionálne centrály. Silný je aj luxusný sektor, kde je ponuka obmedzená a ceny rastú vďaka vysokému dopytu solventných klientov.

Pri rezidenčných projektoch dosahuje Dubaj priemerný výnos nad sedem percent, čo je viac než v Londýne alebo New Yorku, kde sa návratnosť pohybuje na úrovni štyri až päť percent.

Kľúčovým faktorom je aj politická stabilita a vysoká bezpečnosť. „V Dubaji môže ísť žena sama po ulici o tretej ráno bez obáv. To sa nedá povedať o mnohých iných mestách,“ pripomína M. Nieuwenhuis. Lákadlom je aj nulová daň z príjmov fyzických osôb a deväťpercentná korporátna daň.

Viac informácií sa dozviete v podcaste. 

O postavení žien v manažmente a o výzvach, ktoré prináša rodová rovnosť vo finančnom svete, sme sa rozprávali s Katarínou Faktorovou obchodnou riaditeľkou spoločnosti Finportal.

Podľa nej je pridaná hodnota žien v líderských pozíciách najmä v schopnosti vnášať do tímu empatiu, pokoj a rozvahu. „Kým muži majú častejšie tendenciu konflikt obísť alebo ho riešiť priamo s cieľom dosiahnuť svoj zámer, ženy radšej otvorene pomenúvajú problémy a hľadajú kompromis,“ vysvetľuje K. Faktorová.

V otázke spolupráce medzi ženami na vyšších pozíciách prevládajú podľa nej pozitívne skúsenosti.

Staršia generácia líderiek si často osvojila ochranársky prístup a bola ochotná podeliť sa o skúsenosti. Nájde sa však aj menšia skupina žien, ktoré svoju pozíciu bránia – najmä preto, že veľmi ťažko prechádzali kariérnou cestou a vnímajú obmedzený počet príležitostí. 

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Podľa štúdie Európskeho patentového úradu z roku 2021 podniky vlastniace registrované práva duševného vlastníctva vykazujú v priemere o päťdesiatpäť percent vyšší obrat na zamestnanca a poskytujú o dvadsať percent vyššie mzdy. V prípade držiteľov európskych patentov ide dokonca o rozdiel viac ako sedemdesiat percent.

Matej Michalec, advokát a partner skupiny V4 Group, sa dlhodobo špecializuje na právo duševného vlastníctva, najmä na ochranné známky a dizajny Európskej únie. Pôsobil aj na Európskom patentovom úrade vo Viedni a Mníchove.

„Ekonomické výhody sa prejavujú vo viacerých rovinách – vyššia výkonnosť, atraktívnejšie mzdy, ľahší prístup k financovaniu a lepšie možnosti spolupráce,“ vysvetľuje v rozhovore M. Michalec.

Napriek týmto faktom má v Európskej únii registrované práva menej ako desať percent malých a stredných podnikov. Tie, ktoré ich vlastnia, však generujú približne o sedemdesiat percent vyššie tržby než konkurenti bez ochrannej stratégie. 

Okrem tradičných ochranných známok alebo loga sa dnes registrujú aj multimediálne, zvukové či hologramové označenia. Významné je aj strategické riadenie portfólií, najmä pre spoločnosti pôsobiace globálne. V Číne sa často stáva, že miestny partner si prihlási európsku známku ešte pred vstupom zahraničnej firmy na trh.

Viac sa dozviete vo videopodcaste: https://www.trend.sk/biznis/ochrana-dusevneho-vlastnictva-zvysuje-hodnotu-firiem-laka-investorov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Automobilový priemysel hľadá rovnováhu medzi požiadavkami na dekarbonizáciu, rastúcimi nákladmi a udržaním si zákazníkov. Elektromobilita je len jedným z faktorov, ktorý mení trh. Do hry vstupujú aj nové emisné normy, obchodné bariéry medzi regiónmi, tlak na digitalizáciu výroby a rastúca závislosť Európy od surovín z Ázie. Slovenský automobilový priemysel je pritom jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine a jeho budúcnosť úzko súvisí s európskym smerovaním. Zatiaľ čo v Európe pribúdajú nové regulácie, Čína si už dávno zabezpečila prístup k nerastným surovinám a dnes má vyše päťdesiat percent nových registrácií elektrických vozidiel. „Európa si dáva tie najambicióznejšie ciele, ale bez reálnych zdrojov,“ upozorňuje Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky v rozhovore s Veronikou Vaňkovou. 

„Každá firma má svoj príbeh a svoje špecifiká, ale jedno je spoločné – na konci dňa je každý IT projekt o ľuďoch,“ hovorí Vladimír Kaštier, partner spoločnosti EY pre oblasť consultingu. Po viac než 20 rokoch v brandži vie, že technológie môžu priniesť zmenu len vtedy, keď ich firma naozaj chce.

Transformácie v oblasti podnikových systémov ako SAP majú čoraz väčší význam aj na slovenskom trhu. Podľa V. Kaštiera ide často o príležitosť, ako si firma utriedi procesy, ktoré sa historicky rozvinuli do prílišnej zložitosti.

„Zavádzanie nového systému je ako sťahovanie do nového bytu. Vyhodíte staré veci, ktoré už nepotrebujete. A rovnaký princíp platí pri digitalizácii. Ak má firma odvahu niečo opustiť, môže získať nové tempo a prehľad,“ vysvetľuje.

Medzi najvýznamnejšie projekty spoločnosti EY patrí implementácia SAP systému v U. S. Steel Košice. „Zmenili sme spôsob práce niekoľkým tisícom ľudí. Nahradili sme celý rad aplikácií, od účtovníctva cez výrobu, až po sklady. Niektoré SAP riešenia boli použité po prvý raz v tomto regióne,“ opisuje V. Kaštier. Zvládnuť technickú aj ľudskú stránku takejto masívnej zmeny si vyžaduje nielen skúsený tím, ale aj správnu kultúru spolupráce.

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Viac si vypočujete v podcaste.

O výzvach, ktorým čelí slovenský priemysel budeme spoločne diskutovať aj na TREND konferencii Priemysel a energetika 2025, ktorá sa bude konať 23.septembra v Bratislave. 

Trend investovania do ERP systémov je na vzostupe a firmy začínajú riešiť digitalizáciu nielen ako otázku efektivity, ale aj udržateľného rastu. 

Zhodujú sa na tom Vladimír Zaic, riaditeľ pre obchod a stratégiu spoločnosti Asseco Solutions a Stanislav Mišovic, produktový riaditeľ tejto spoločnosti. 

„Pokrývame potreby firiem rôznych veľkostí a segmentov počas celého ich vývoja,“ uviedol V. Zaic. Cieľom spoločnosti je ponúknuť riešenia, ktoré reflektujú aktuálne výzvy – od nedostatku pracovnej sily cez potrebu vyššej flexibility až po požiadavku škálovateľnosti a rýchlej adaptácie na meniace sa podmienky.

„Naše systémy slúžia na to, aby podnik vedel efektívne fungovať a rásť,“ dodal S. Mišovic. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Na dovolenku sa už necestuje len počas letných prázdnin. Podľa Tomáša Lazarova, obchodného riaditeľa cestovnej kancelárie Hydrotour, sa hlavná sezóna výrazne predĺžila a záujem o cestovanie v jarných a jesenných mesiacoch neustále rastie. Zároveň pribúdajú nové destinácie, ktoré Slováci úspešne objavujú.

„Dnes už hlavná sezóna trvá od polovice mája do polovice októbra. Jún a september sa stávajú mimoriadne obľúbenými, nielen pre príjemnejšie počasie, ale aj nižšiu obsadenosť hotelov a často výhodnejšie ceny,” vysvetľuje T. Lazarov.

Podľa neho sú klienti ochotnejší experimentovať, a práve to otvorilo cestu do netradičných lokalít, ako sú Katar, Bahrajn či Omán. Slováci boli napríklad prvou krajinou v Európe, ktorá realizovala charterový let do Salalahu v Ománe. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Gabriela Končítíková už takmer osemnásť rokov skúma odkaz zlínskeho podnikateľa Tomáša Baťu a jeho systém riadenia. Dnes vedie Nadáciu Tomáša Baťu v Zlíne a stretáva sa so slovenskými aj českými firmami, ktoré sa snažia nadviazať na jeho odkaz. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou popisuje, ako ju ovplyvnili stretnutia s pamätníkmi Baťovej školy práce a v čom môže jeho systém priniesť odpovede na súčasné podnikateľské výzvy a byť inšpiráciou aj pre moderný biznis. 

Americké dovozné clá, rastúca sila ázijských trhov aj výzvy v konkurencieschopnosti – slovenskí podnikatelia čelia zložitému a neustále sa meniacemu prostrediu. Budúcnosť exportu závisí od prístupu k inováciám, kapitálu aj diverzifikácií. Meniace sa geopolitické vzťahy stavajú slovenský export do zložitej pozície. Predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek v rozhovore s Veronikou Vaňkovou viac o tom, ako sa na exportnom trhu pohybovať v čase neistôt, kde hľadať príležitosti a v čom sú šance na posilnenie potenciálu spolupráce krajín V4. 

Medzi podnikateľmi sú čoraz dôležitejším nástrojom na zdieľanie know-how a hľadanie riešení na výzvy, ktorým čelia malé a stredné firmy.

Zrýchľujúce sa tempo podnikateľského prostredia, legislatívne zmeny a tlak na inováciu nútia podnikateľov hľadať nové formy spolupráce. Jednou z nich sú podnikateľské komunity. Na ich význame sa zhodli aj hostia diskusie – Matej Guman, CEO podnikateľskej komunity Bezcyklenia a Juraj Tobák, partner poradenskej spoločnosti TPA Slovensko. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Kľúčový zlom nastal, keď sa firma rozhodla ísť cestou cloudu, ktorý dnes vníma ako technologický základ aj pre malé a stredné podniky.

„Náš príbeh sa začal v roku 1993 ako garážová eseročka. Dnes sme rešpektovaný dodávateľ komplexných HR riešení,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Hour Branislav Horeháj. 

Za dôležitý míľnik považuje už rok 1989, keď spoločenské zmeny umožnili slobodne podnikať a rozvíjať sa. V roku 1994 získali zákazníka Slovenské liečebné kúpele Piešťany. Práve tam vznikla myšlienka softvéru pre mzdy, dochádzku a ďalšie personálne agendy.

Rozhodujúcim strategickým krokom bol vstup do sveta cloudových riešení, ktoré dnes považujú za esenciálne. „Z cloudovej služby sa stal spôsob, ako vieme doručiť pridanú hodnotu zákazníkovi. Stačí pripojenie na internet a funkčnosť je dostupná odkiaľkoľvek,“ dopĺňa riaditeľka rozvoja produktov Janka Michalíková.

Systémy od Hour dnes spracúvajú každú šiestu výplatu na Slovensku, čo je zhruba 400-tisíc výplat mesačne. „Z jedného človeka sme narástli na 110 kolegov. Naše služby dnes využíva približne 2 500 spoločností,“ uvádza B. Horeháj. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Kým domácnosti na Slovensku v súčasnosti ťažia z regulovaných cien a politiky štátu, firmy platia za elektrinu aj plyn násobne viac než ich konkurencia v zahraničí. Dôvodom sú vysoké burzové ceny v stredoeurópskom regióne, poplatky stanovené štátom aj konzervatívne nákupné stratégie odberateľov. V nasledujúcich rokoch dôjde k ďalšiemu zlomovému bodu – od roku 2027 sa rozšíri systém obchodovania s emisnými kvótami ETS2 aj na domácnosti. Týkať sa bude cien benzínu, nafty či plynu, čo výraznejšie predraží dopravu a vykurovanie.

O dôsledkoch energetickej politiky, napojení na vývoj v Nemecku, potrebe flexibilných zdrojov a výzvach nového jadrového zdrojasme hovorili s energetickým analytikom Radovanom Potočárom. 

V rôznych fázach podnikateľského cyklu sa potreby firiem v oblasti financovania menia. 

Kým v úvode podnikania je najčastejšou požiadavkou základný kapitál na rozbeh a pokrytie vstupných nákladov, vo fáze rastu už podniky investujú do rozširovania výroby, nákupu technológií či do marketingu. V zrelosti firmy optimalizujú financovanie a hľadajú nové príležitosti na expanziu. V prípade útlmu je prioritou udržať si likviditu.

„V každej fáze podnikania je to iná potreba a iná forma financovania,“ hovorí Dáša Polláková manažérka oddelenia riadenia malých firiem v ČSOB.

Práve správne zvolený spôsob financovania môže firme pomôcť nielen preklenúť zložitejšie obdobie, ale aj podporiť jej rast.

Obavy pred podaním žiadosti o úver sa najčastejšie týkajú schvaľovania a posudzovania bonity – podnikatelia si nie sú istí, či úver získajú. 

Viac sa dozviete vo videorozhovore. 

Slovensko stráca priemyselnú výkonnosť a spolu s ňou aj schopnosť obstáť v globálnej konkurencii.  Upozorňuje člen Klubu 500 a bývalý šéf Matadoru Štefan Rosina starší. 

V rozhovore kritizuje, ako sa z regulácií často stávajú brzdy hospodárskeho rastu. 
„Naše podnikateľské prostredie sa mení, ale nie v priaznivom smere. Napriek deklarovanej rovnosti členských štátov existujú zásadné rozdiely v prístupe a výhodách, ktoré pociťujeme najmä my, ktorí pôsobíme aj mimo Slovenska a vieme ich porovnať,“ hovorí dlhoročný zástupca slovenského priemyslu. 

Kým krajiny ako USA či Čína chránia vlastné záujmy a investujú do surovinovej sebestačnosti, Európska únia sa podľa neho sústredí na regulácie, často bez hlbšej analýzy reálnych dosahov na domáci priemysel. 

„USA a Čína sa správajú pragmaticky a chránia svoj priemysel. Európska únia namiesto toho zavádza stále nové obmedzenia, často sa v Bruseli rozhoduje bez znalosti reálnej situácie v jednotlivých štátoch a regiónoch. Tento vývoj vo mne vyvoláva obavy,“ zdôrazňuje Štefan Rosina st. 

Viac sa dozviete vo videopodcaste.

Podrobnosti aj tu: https://www.trend.sk/ekonomika/bez-surovin-vizie-nema-europa-sancu-konkurovat-usa-ani-cine?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

 „Záujem o automatizáciu v logistike v súčasnosti rastie raketovým tempom. Po období stagnácie spôsobenej pandémiou, vojnou na Ukrajine a energetickou krízou sa trh prebudil a dopyt po automatizovaných riešeniach opäť výrazne napreduje,“ konštatuje Andrej Korchaník, špecialista automatizácie a komplexných projektov intralogistiky v spoločnosti STILL. 

Viac sa dozviete v rozhovore. 

Investičný trh na Slovensku prešiel za poslednú dekádu dynamickým vývojom. Z konzervatívnych poistných produktov sa Slováci rýchlo presunuli k rozmanitejším nástrojom – ETF, fondy či kryptomeny. 

Podľa Františka Michalovicha, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management, sa tým síce otvoril priestor pre diverzifikáciu a rast, no zároveň pribudol informačný chaos, ktorý mnohí investori nezvládajú. 

„Slováci prešli veľmi rýchlo investičnou evolúciou. Zrazu riešia detaily, ktorým často nerozumejú, a dostávajú sa do bodu, kde si nevedia vybrať.“ 

Slovensko síce technologicky je na úrovni vyspelých západných trhov, no stále zaostáva v prístupe. Vo viacerých prípadoch chýba racionálne myslenie a zameranie na dlhodobosť.

Viac sa dozviete v rozhovore. 

Zvyšujúce sa náklady, generačná výmena či nedostatok pracovnej sily. O výzvach slovenských aj nemeckých podnikov hovorí v rozhovore s Veronikou Vaňkovou predseda predstavenstva Žilinskej regionálnej komory SOPK Pavol Vitek. 

Slovenskí dopravcovia bojujú s nedostatkom vodičov, vysokými nákladmi aj legislatívnym tlakom – domácim, aj z Bruselu.

Prezident ČESMAD Slovakia, Združenia cestných dopravcov SR Pavol Piešťanský vo videopodcaste s Veronikou Vaňkovou upozorňuje, že sektor cestnej dopravy je pod enormným tlakom a vysvetľuje, prečo môže bez zásadných zmien kolabovať. 

„Digitalizácia bola pre nás vždy veľmi zaujímavá téma. Už dnes ponúkame digitálne riešenia pri otvorení účtu, spotrebnom aj podnikateľskom úvere. Hľadali sme spôsob, ako tento komfort poskytnúť aj klientom s hypotékou,“ vysvetľuje Petra Koleníková, vedúca oddelenia zabezpečených úverov pre fyzické osoby v Tatra banke.

Proces žiadosti začína buď na webe, alebo v mobilnej aplikácii. Klient si najprv môže nezáväzne prepočítať úver, následne vyplní osobné údaje, účel a zabezpečenie úveru, udelí súhlasy a dozvie sa, aké dokumenty potrebuje. Všetky doklady vie digitálne nahrať, rovnako ako podpísať samotnú žiadosť. Po odoslaní môže sledovať stav žiadosti, proces schvaľovania aj prípravu zmlúv.

Tento proces je dostupný aj pre neklientov banky, pričom jediným rozdielom je nutnosť identifikácie na diaľku cez sken občianskeho preukazu a tvárovú biometriu.

Najväčšou výhodou je podľa banky komfort – klient nemusí nikam chodiť a hypotéku si môže vybaviť vtedy, keď mu to vyhovuje. „Z prieskumov sme zistili, že najmä mladá generácia očakáva možnosť prejsť týmto procesom samostatne, bez nutnosti osobného kontaktu,“ dodáva P. Koleníková.

Zároveň však platí, že digitálna forma neznamená, že je klient na všetko sám. Ak narazí na problém – napríklad pri komplikovanom príjme, neštandardnej žiadosti či zapojení spoludlžníka – môže požiadať o kontaktovanie špecialistu. V niektorých prípadoch dokonca banka proaktívne volá klientom, ktorí sa v procese zasekli, a ponúka pomoc.

Viac informácií sa dozviete vo videorozhovore. 

Kľúčom k oživeniu hospodárstva je najmä zníženie daňovo-odvodovej záťaže, obmedzenie byrokracie a vhodné nastavenie pravidiel nielen pre energeticky náročný priemysel. Prezident upozorňuje aj na potrebnú zmenu európskeho prístupu k priemyslu, ktorý by mal viac zohľadňovať prax a realitu podnikania.

Rýchly rozvoj umelej inteligencie (AI) zásadne ovplyvňuje spôsob, akým firmy pracujú s dokumentmi, údajmi a celým schvaľovacím procesom. O jej potenciáli hovorí aj Jozef Škrabala, riaditeľ spoločnosti Sunsoft, ktorá sa dlhodobo venuje automatizácii podnikových procesov.

„Umelá inteligencia pomáha pri vyťažovaní údajov z dokumentov a ich rýchlejšom spracovaní, no svoje miesto si nájde aj v oblasti predikcie – pomôže firmám efektívnejšie sa rozhodovať na základe dát, ktoré už majú k dispozícii,” uvádza J. Škrabala.

AI už dnes podporuje automatizované workflow systémy, ktoré určujú jednotlivé kroky schvaľovania dokumentov, sledujú platnosť zmlúv alebo validujú dáta z naskenovaných formulárov. 

„Na konci dňa má rozhodnutie urobiť človek – AI poskytne údaje, ale zodpovednosť zostáva na používateľovi,“ dodáva J. Škrabala. 

Ako firmy vnímajú prechod na plne digitalizované procesy a ako možno búrať ich obavy? Aký bude ďalší vývoj digitalizácie procesov v podnikovej sfére?

Viac odpovedí vo videorozhovore. 

„Európska únia čelí čoraz väčšiemu zaostávaniu za Spojenými štátmi americkými a Čínou v oblasti konkurencieschopnosti, digitalizácie a priemyselného rozvoja,“ upozorňuje Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a generálny riaditeľ Slovenského centra digitálnych inovácií. 

V rozhovore poukazuje na nedostatočné systémové reformy, fragmentovaný vnútorný trh EÚ a prebytok regulácií, ktoré brzdia európske podniky aj slovenské firmy.

„Európa je preregulovaná a úplne zaspala v oblasti umelej inteligencie,“ konštatuje E. Fitoš s odvolaním sa na Draghiho správu, ktorá pomenovala úpadok európskej konkurencieschopnosti. 

Zatiaľ čo Spojené štáty investujú do takzvanej reindustrializácie a technologickej sebestačnosti, Európa sa len pomaly spamätáva z dôsledkov zmeškaných príležitostí. 

Dokument Kompas konkurencieschopnosti, ktorý predstavila Európska komisia začiatkom tohto roka, E.Fitoš víta, no upozorňuje, že „dokument vyvoláva rovnako veľa otázok, ako dáva odpovedí“. 

Zároveň varuje, že kombinovanie starých a nových prístupov bez jasnej stratégie môže viesť k vnútorným konfliktom: medzi zelenými cieľmi a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť.

Na úrovni Slovenska sú bariéry ešte výraznejšie. Firmy narážajú na nedostatok financií, kvalifikovaných pracovníkov a nadmernú národnú reguláciu. „V prieskume Industry Forum označilo šesťdesiat percent priemyselných podnikov financie za hlavnú prekážku digitalizácie,“ hovorí E. Fitoš. Zároveň poukazuje na akútny nedostatok odborníkov, pričom v samotnom IT sektore chýba 15 až 20-tisíc ľudí.

Krátkodobé riešenia, ako je flexibilnejšia imigračná politika, pomáhajú len čiastočne. Dlhodobú zmenu môže priniesť iba reforma vzdelávacieho systému. „Z vysokých škôl odchádza päťdesiat percent absolventov, ktorí nepracujú v odbore, ktorý vyštudovali. Štát tak financuje niečo, čo ekonomika nepotrebuje.“

Európska únia čelí nevyhnutnosti rozhodnúť sa – či bude pokračovať v zelenej transformácii bez ohľadu na ekonomické dôsledky, alebo urobí kompromisy, ktoré umožnia technologický rozvoj a vyššiu produktivitu. 

Využívajú slovenské podniky digitálne technológie efektívne? Aké kroky by malo Slovensko podniknúť, aby sa stalo atraktívnejším pre investície do technologických inovácií?

Odpovede na tieto a viacero ďalších otázok sa dozviete vo videorozhovore. 

Európsky priemysel sa stále potýka s nepriaznivými podmienkami, ktoré sú spôsobené vysokými cenami energií. Podľa odborníka na energetiku Pavla Janečka Green Deal neplní svoju funkciu v ochrane životného prostredia. Varuje pred obrovskou stratou pracovných miest v tradičných priemyselných odvetviach a ďalšími problémami, ktoré môže nelichotivá ekonomická situácia priniesť. 

Celý videopodcast si môžete pozrieť tu: 

https://www.trend.sk/ekonomika/pavel-janecek-emisna-povolenka-je-cire-zlo-pre-green-deal-europania-schudobneju?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=1

Európska únia stráca konkurencieschopnosť a Slovenská republika s ňou. Vysoké ceny energií, prehnaná regulácia a chybné stratégie oslabujú priemysel, varuje Robert Spišák, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Upozorňuje, že európske zelené politiky nezohľadňujú realitu globálneho trhu a ak sa nezmení prístup, EÚ bude v technologickom a hospodárskom závese za Áziou aj Amerikou. 

Viac povedal v rozhovore s Veronikou Vaňkovou. 

Celý videopodcast nájdete tu: 

Pandémia covidu zásadne zmenila energetický sektor. Kým spotreba energie v administratívnych budovách a nákupných centrách klesla, dopyt v domácnostiach výrazne vzrástol. 

„Ak zamestnanec pracuje 50 percent svojho času z domu a má podávať výkon v byte, kde je 32 až 34 stupňov, je to veľmi náročné. Preto vznikla väčšia požiadavka na chladenie aj v rezidenciách,“ vysvetľuje Róbert Ruňanin, obchodný riaditeľ ENGIE Services. 

Developeri preto čoraz viac zohľadňujú potrebu efektívneho chladenia a vykurovania pri návrhu nových projektov.

Kľúčovým trendom je dekarbonizácia. Firmy sa musia prispôsobiť nielen legislatíve Európskej únie, ale aj požiadavkám dodávateľských reťazcov. Uhlíková stopa sa stáva rozhodujúcim faktorom. Malé i veľké spoločnosti už dnes vyžadujú od svojich partnerov, aby zavádzali udržateľné riešenia.

Cena energií sa síce stabilizovala, no návrat na predkrízové úrovne je nepravdepodobný. Odborníci preto odporúčajú investovať do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti.

„Dekarbonizácia nie je jednorazový krok, ale dlhodobý proces vyžadujúci kombináciu viacerých opatrení. Kľúčovú úlohu zohráva správny výber partnera, ktorý zabezpečí nielen návrh riešenia, ale aj jeho realizáciu a dlhodobú prevádzku,“ uvádza R. Ruňanin s tým, že energetická transformácia je nezvratná a firmy, ktoré sa jej prispôsobia včas, získajú konkurenčnú výhodu. 

Firmám odporúča začať analýzou spotreby, nastavením jasnej stratégie a postupnou implementáciou opatrení. 

Aké faktory v súčasnosti najviac ovplyvňujú rozhodovanie firiem v oblasti dekarbonizácie? Prečo je nevyhnutný komplexný prístup namiesto čiastkových riešení? Aký vplyv bude mať dekarbonizácia na ceny energií v budúcnosti? 

Odpovede na tieto aj ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: 

https://www.trend.sk/biznis/energeticka-transformacia-je-nezvratna-kto-prisposobi-vcas-ziska-konkurencnu-vyhodu

V druhej časti podcastu Ronald Ižip a Marek Janitor rozoberajú aj podobnú ekonomickú deštrukciou prebiehajúcu na Slovensku 

Expert na verejné obstarávanie vo videorozhovore približuje právne výzvy a príležitosti infraštruktúrnych projektov na Slovensku. Čo je v tejto oblasti kľúčové? S akým prekážkami sa stretávajú investori a štát pri realizácii strategických zámerov?

Špecifiká veľkých infraštruktúrnych projektov sa líšia aj podľa toho, či ide o poradenstvo verejnému alebo súkromnému sektoru. Kľúčovou výzvou zostáva zosúladenie záujmov oboch strán. 

„Verejný sektor často vníma strategické projekty ako verejnú službu, pričom očakáva, že súkromní investori budú napĺňať politické ciele. Naopak, súkromný sektor primárne sleduje zisk a nepovažuje svoju účasť za „službu vlasti“,“ hovorí advokát a partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS, Ján Azud. 

Potvrdzuje, že verejný sektor v praxi často nechápe motivácie súkromného sektora a naopak. 

„Mnohé rozhodnutia sú navyše ovplyvnené politickými cyklami. Kým v jednom období je prioritou budovanie diaľnic, v ďalšom sa presadzuje rozvoj železničnej infraštruktúry, IT projektov, či zdravotníctva. Často sa stáva, že príprava komplexného projektu trvá celé roky, no po zmene vlády je náhle zastavený alebo úplne zrušený,“ konštatuje advokát. 

Tento problém je vypuklejší pri projektoch s dlhým investičným horizontom, ako sú napríklad jadrové elektrárne. Ich realizácia trvá desiatky rokov a vyžaduje stabilnú strategickú víziu. 

Napriek tomu sa Slovenská republika pravidelne stretáva s tým, že štátna správa po voľbách funguje v režime „resetu“ a nová garnitúra si musí najskôr osvojovať predchádzajúce rozhodnutia. Chýbajúca historická pamäť v rámci štátnej správy spôsobuje, že mnohé projekty sa buď zbytočne predlžujú, alebo sa realizujú neefektívne.

Slovensko okrem iného trpí aj obrovskou infláciou právnych predpisov a legislatívna nestabilita predstavuje výzvu pre podnikateľské prostredie aj realizáciu infraštruktúrnych projektov. Tento problém sa prejavuje najmä v oblasti verejného obstarávania, ktoré je kľúčovou súčasťou strategických investícií.

„Zákon o verejnom obstarávaní sa mení veľmi často – za posledných desať rokov prešiel takmer 30 novelizáciami. Výsledkom je, že ani odborníci, ktorí sa mu venujú denne, si nemôžu byť istí, čo aktuálne platí. Podnikateľské prostredie tak čelí neustálym zmenám pravidiel, čo zvyšuje neistotu a brzdí realizáciu investícií,“ vysvetľuje J. Azud. 

Aké právne riziká najčastejšie sprevádzajú projekty financované z eurofondov a ako im predchádzať? Aké sú najčastejšie problémy pri riešení sporov v rámci infraštruktúrnych projektov a ako ich efektívne riešiť? 

Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: 

https://www.trend.sk/biznis/chybajuca-vizia-odlisny-pohlad-verejneho-sukromneho-sektora-brzdia-rozvoj-infrastruktury?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3

-------------------------------------

Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS je jednou z najväčších právnických firiem na Slovensku. Na trhu pôsobí od roku 1992. 

Ján Azud má za sebou 25-ročnú prax a orientuje sa na rôzne oblasti práva, predovšetkým so zameraním na strategické infraštruktúrne projekty, PPP, verejné obstarávanie, právo elektronických komunikácií a projektové financovanie, ale aj obchodné právo vrátane transakcií. 

Nedávne protesty farmárov, do ktorých sa zapojili aj slovenskí poľnohospodári, poukázali na problémy, ktoré prináša dovoz lacných potravín z tretích krajín. Protesty sa niesli v pokojnom duchu, no jasne zdôrazňovali obavy farmárov. 

Slovenskí poľnohospodári sa na hraniciach spojili s českými kolegami a pridali sa k nim aj farmári z Rakúska, Maďarska, Poľska či Nemecka.

„Protest nebol len československou záležitosťou. Mal širší európsky rozmer a signalizoval, že poľnohospodári čelia podobným problémom v rôznych krajinách,“ uviedol Andrej Gajdoš.

Hlavným problémom, na ktorý farmári upozornili, je dovoz potravín z krajín, ktoré nemajú také prísne bezpečnostné a environmentálne štandardy ako Európska únia (EÚ). To podľa nich vytvára nerovné podmienky na trhu a poškodzuje domácu výrobu.

Kľúčovou témou protestov bola aj obchodná dohoda Mercosur, ktorá by mala uľahčiť dovoz poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky. Podľa A. Gajdoša sa proti tejto dohode formuje takzvaná blokujúca menšina, ktorú vedie Francúzsko a podporujú ju aj Írsko, Taliansko či Poľsko. Rokovania o dohode ešte pokračujú a konečné rozhodnutie sa očakáva v lete.

Farmári sa obávajú, že dohoda umožní vstup produktov, ktoré boli vyrobené za oveľa miernejších podmienok, než aké musia dodržiavať európski poľnohospodári. 

„Kým my musíme prísne evidovať používanie pesticídov, v krajinách Mercosuru sa bežne používajú látky, ktoré sú v EÚ zakázané. Takáto konkurencia nie je zdravá ani férová,“ upozornil A. Gajdoš.

Okrem Mercosuru farmári sledujú aj dohodu EÚ s Ukrajinou, ktorá umožnila dočasné uvoľnenie obchodu s agrokomoditami. Táto dohoda však vyprší v júni, a preto je otázne, aké budú jej ďalšie podmienky.

Jedným z hlavných problémov podľa farmárov je aj nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o pôvode potravín. 

Často sa totiž stáva, že napríklad kuracie mäso z Ukrajiny sa na Slovensku iba spracuje a následne predáva ako produkt z EÚ. 

Podobne sa môže čínska paradajka stať súčasťou európskeho paradajkového pretlaku bez jasného označenia pôvodu.

„Chceme, aby spotrebitelia vedeli, čo si kupujú. Aj preto sme spustili petíciu za transparentné označovanie potravín, do ktorej sa môže zapojiť každý občan,“ dodal A. Gajdoš.

Farmári preto žiadajú sprísnenie kontrol a ochranu domácej výroby pred nekalou konkurenciou.

Podľa nich nejde len o ekonomický problém, ale aj o otázku bezpečnosti potravín a udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. 

Ako by mala EÚ zabezpečiť rovnováhu medzi ekológiou a ekonomikou? Stále častejšie sa upozorňuje na potravinovú sebestačnosť. V čom sme na Slovensku potravinovo sebestační – v ktorých oblastiach naopak nie a spoliehame sa na dovoz? A do akej miery je možná potravinová sebestačnosť v dnešnej dobe? 

Na tieto a ďalšie otázky sa odpovede dozviete vo videopodcaste: 

https://www.trend.sk/ekonomika/sef-sppk-protest-farmarov-vyslal-signal-dovoz-lacnych-potravin-ohrozuje-domacu-vyrobu?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=2

Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

 V podcaste s Veronikou Vaňkovou hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. 

Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu. 

Celý videorozhovor a text si môžete pozrieť tu: 

https://www.trend.sk/ekonomika/orieskom-je-aj-testovanie-psychickej-odolnosti-univerzity-dopyt-priemyslu-nedokazu-pokryt?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=6

Veronika Vaňková v rozhovore s Janom Burianom diskutovali aj o tom: 

• Čo môže priemyslu priniesť európska iniciatíva Clean Industrial Deal? 
• Ako Európe chýba podpora kapitálového trhu a automatizácia priemyslu nie je všespásna 
• Kam sa európsky priemysel posunul od Antverpskej deklarácie? 
• Prečo Európa zaostáva v inováciách a technológiách v porovnaní s USA a Čínou a ako to môže zmeniť?
• Ako môžu európsky priemysel (z)meniť obchodné vojny? 

S rastúcimi cenami energií a nárokmi na dekarbonizáciu európske firmy čelia tlaku na investície do obnoviteľných zdrojov, a pritom sú vystavené silnej konkurencii z Ázie aj Spojených štátov

Tlak na európsky priemysel sa najmä v posledných rokoch vyostril v oblasti automobilového sektora, kde čínska výroba elektromobilov ohrozuje európskych výrobcov. 

V kontexte týchto výziev by mal európsky priemysel získať väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o emisných politikách a implementácii dekarbonizačných cieľov. 

„Kľúčová je schopnosť rýchlo reagovať na zmeny a prispôsobiť sa novým podmienkam, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie udržateľného rozvoja európskeho priemyslu,“ uviedol v rozhovore Jan Burian, analytik,ktorý sa venuje dianiu v priemysle na európskej i globálnej úrovni. 

„Automatizácia, digitalizácia a umelá inteligencia by nám mohli pomôcť udržať krok so svetom. Dôležité je podporiť inovačné prostredie a vytvoriť podmienky pre experimentovanie a testovanie nových technológií,“ dodal. 

Budúcimi silnými odvetviami pre Európu sa môžu stať viaceré sektory, napríklad biotechnológie, farmaceutický priemysel alebo výroba čipov. Na to je však potrebné prilákať kvalitné firmy a nastaviť im vhodné podmienky pre rozvoj.

Aj v prípade využívania umelé inteligencie v priemysle je dôležité, aby firmy podporovali inovatívne startupy a začínajúcich podnikateľov. „Je to šanca posunúť sa dopredu, ale zároveň si treba uvedomiť, že automatizácia nie je všespásna,“ povedal. 

J. Burian upozornil aj na problém kapitálového trhu v Európe. „Kým v Amerike majú investori väčšiu flexibilitu a ochotu investovať, v Európe je to oveľa komplikovanejšie, čo obmedzuje možnosti inovácií.“ 

Hoci v súčasnosti viaceré firmy v Európe zvažujú presun časti výroby do iných krajín, odborník upozorňuje, že predčasné rozhodnutia môžu byť riskantné.

 Zdôrazňuje, že digitálne platformy a nové technológie môžu priemysel posunúť, no stále je potrebné brať do úvahy aj fyzické zmeny vo výrobnom procese. „Zázračná formulka, ktorá by okamžite viedla k zmenám, neexistuje,“ uviedol. 

Dodáva, že presun výroby alebo prispôsobenie výrobných procesov môže trvať roky, čo je dôvod, prečo predčasné rozhodnutia v tejto oblasti môžu byť riskantné.

Podpora inovácií je kľúčová, no Európa v porovnaní s USA zaostáva aj v podpore novodobých vynálezcov. „Bolo by skvelé, keby sa u nás viac podporoval duch vynálezcov,“ dodal Jan Burian. 

Kybernetické hrozby sa neustále vyvíjajú a útočníci využívajú sofistikované techniky na obchádzanie bezpečnostných opatrení.

„Najslabším článkom pri kybernetických útokoch zostáva ľudský faktor. Firmy by preto nemali podceňovať vzdelávanie svojich zamestnancov,“ hovorí Gabriel Dzan, produktový manažér pre kyberbezpečnosť spoločnosti Orange Slovensko.

Firmy na Slovensku stále podceňujú investície do ochrany svojich systémov, pričom menšie podniky sú obzvlášť zraniteľné. Ransomvérové útoky kombinujú šifrovanie dát s hrozbou ich zverejnenia, čím firmy vystavujú finančným stratám a reputačným škodám.

„Od roku 2023 zažilo 73 percent firiem phishingový útok a 75 percent ransomvérovy útok. Škody spôsobené útokmi vzrástli v roku 2018 štvornásobne a aktuálne sa pohybujú na úrovni okolo osem biliónov eur.“ hovorí G. Dzan a zdôrazňuje: „Prevencia je v kybernetickej bezpečnosti kľúčová. Každá firma by mala mať zavedené bezpečnostné postupy, pravidelné zálohy a školenia zamestnancov.“

Zásadnou výzvou pre budúcnosť je rastúca úloha umelej inteligencie. Tá pomáha nielen útočníkom pri generovaní presvedčivých podvodných e-mailov, ale aj obrancom pri detekcii hrozieb a zlepšovaní bezpečnostných systémov.

Mnoho firiem sa rozhodne zaplatiť výkupné, aby získali po útoku späť svoje dáta. Je známe, aké percento obetí po zaplatení skutočne dostane dešifrovací kľúč? V prípade z Japonska útočníci úspešne napodobnili CFO a podvodne previedli 25 miliónov eur.

Ako sa môžu firmy brániť proti takýmto sofistikovaným podvodom, keď už ani videohovor nemusí byť dôkazom identity? Aké zásadné zmeny v kyberbezpečnosti by mali firmy aj jednotlivci zaviesť, aby minimalizovali riziká?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: 

https://www.trend.sk/technologie/kyberneticka-bezpecnost-stava-nevyhnutnostou-firmy-podcenuju-rizika?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Business Intelligence nástroje umožňujú firmám lepšie porozumieť svojim finančným dátam, čo vedie k presnejším predpovediam a rýchlejšiemu reagovaniu na zmeny v hospodárskom prostredí.

Ako ich čo najlepšie využívať v prostredí malých aj veľkých firiem na Slovensku, v podcaste odpovedali Juraj Tobák, partner TPA Slovakia a Miroslava Kvočáková, senior manažér pre účtovníctvo TPA Slovakia. 

„Ak nastane akákoľvek transakcia, automaticky sa zobrazí v reporte, to znamená, že už nemusíte čakať mesiac, kým účtovníci zaúčtujú všetky doklady, rovnako nemusíte čakať na kontroléra, kým si vyexportuje excel, niekoľkokrát ho upraví a prerobí a následne ho zašle. Reporting v Business Intelligence do prednastavených šablón „ťahá“ dáta z účtovníctva, ale aj iných zdrojov, a zobrazuje ich tak, ako to manažment a CEO spoločnosti potrebujú takmer okamžite,“ vysvetlil J. Tobák hlavné výhody reportingu. 

BI reporting môže zásadne zlepšiť finančné rozhodovanie vo firmách: 

„Pomáha zlepšiť finančnú výkonnosť firiem násobne, ak má spoločnosť dobrý business model, ale nemá prehľad o svojej efektivite a efektivite nákladov, ktoré vynakladá počas mesiaca, prípadne sa nepozerá na jednotlivé súvislosti vo firme, tak môže dosahovať štandardnú ziskovosť porovnateľnú s trhom. Akonáhle ale začne používať online reporting, tak sa jej otvoria nové možnosti, a keď na ne správne reaguje, dochádza k násobnému zvýšeniu ziskovosit v porovnaní s konkurenciou alebo trhovým štandardnom.“ uviedla M. Kvočáková. 

Ako prebieha postupné zavádzanie tejto formy reportingu do praxe? Ako sa s jeho nástupom mení úloha finančných manažérov vo firmách? Aké bezpečnostné riziká prináša digitalizácia účtovníctva a ako ich minimalizovať?

Odpovede na tieto a oveľa viac ďalších otázok si vypočujete v podcaste. 

Podľa prieskumu agentúry Focus pre mBank malo začiatkom roka podnikateľský účet len 46 percent živnostníkov. Viac ako polovica si ho plánuje zriadiť až koncom marca, pričom 22 percent si chcelo účet otvoriť do konca februára a 12 percent tak plánovalo urobiť už v januári. 

„Očakávali sme, že mnohí budú túto povinnosť odkladať, keďže ide o prirodzenú vlastnosť – riešiť veci na poslednú chvíľu," uviedol v rozhovore generálny riaditeľ mBank Slovensko Roman Fink. 

Podnikateľský účet mKonto Biznis prináša živnostníkom viaceré výhody – jasnejšiu evidenciu finančných tokov, oddelenie firemných a osobných financií a jednoduchšiu správu transakcií. Je určený pre podnikajúce fyzické osoby bez ohľadu na odbor ich podnikania.

Roman Fink zdôrazňuje, že v mBank je podnikateľský účet mKonto Biznis vedený navždy zadarmo a klienti môžu využívať aj ďalšie výhody, ako sú bezplatné platby vrátane medzinárodných SEPA platieb a výbery z bankomatov nad 70 eur po celom svete. 

Nová transakčná daň bude podľa neho znamenať pre podnikateľov zvýšené náklady v desiatkach eur mesačne, avšak mBank sa snaží ich dosahy minimalizovať. „Za podnikateľov túto daň odvedieme a zároveň do konca roka kompenzujeme jej časť, všetko teda za klientov vybavíme my, nemusia sa o nič starať, " vysvetľuje R. Fink.

Digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní administratívnej záťaže. „Podnikateľský účet si klienti môžu založiť online, telefonicky alebo na pobočke, pričom im stačí občiansky preukaz. Ostatné údaje si banka overí sama," dodáva generálny riaditeľ. 

mBank sa snaží podnikateľom uľahčiť orientáciu aj prostredníctvom online poradenskej platformy Podnikateľov poradca. Tá ponúka viac ako sto článkov na témy ako právo, dane, účtovníctvo či digitalizácia.

Banky očakávajú, že v dôsledku legislatívnych zmien a transakčnej dane vzrastie záujem o podnikateľské účty v týchto dňoch. „Veríme, že živnostníci ocenia jednoduché riešenia a nebudú čakať do poslednej chvíle," dodáva R. Fink. 

Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore: 

https://www.trend.sk/ekonomika/podnikatelsky-ucet-bude-aprila-povinny-zivnostnici-ho-mozu-mat-zdarma?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Ako sa menia cestovateľské návyky Slovákov? O trendoch v dovolenkovom segmente hovoríme s Tomášom Lazarovom, obchodným riaditeľom cestovnej kancelárie Hydrotour.

„Cestovanie sa po pandémii opäť dostalo na popredné miesto v prioritách Slovákov. V roku 2023 a 2024 sme zaznamenali výrazný nárast záujmu o letecké zájazdy. Ľudia si začali viac vážiť možnosť vycestovať a venovať čas oddychu,“ vysvetľuje Tomáš Lazarov.

Podľa neho sa v súčasnosti mnoho dovolenkárov rozhoduje pre skorý nákup zájazdov. „Obdobie od októbra do marca je hlavným časom predaja first moment ponúk. Klienti si tak zabezpečia najlepšie ceny, široký výber izieb a flexibilnejšie podmienky storna,“ dodáva.

Medzi najžiadanejšie destinácie patrí Turecko, a to nielen tradičná Turecká riviéra, ale aj Egejská riviéra so strediskami ako Izmir, Bodrum či Dalaman. Veľký záujem je aj o grécke ostrovy, Cyprus, Španielsko či Kapverdské ostrovy.

Zvýšený dopyt vedie k rýchlemu vypredávaniu kapacít.

 „Letecké spoločnosti majú obmedzené kapacity, výrobcovia lietadiel meškajú s dodávkami a hotelieri sa snažia rezervovať kapacity pre trhy, ktoré nakupujú v predstihu. To znamená, že tí, ktorí čakajú na last minute ponuky, môžu mať problém nájsť vyhovujúcu dovolenku,“ upozorňuje 

T. Lazarov.

Podľa neho sa dnes Slováci snažia nájsť optimálny pomer ceny a kvality. Sú ochotní investovať viac, ak vidia pridanú hodnotu – kvalitnejšie služby, lepšiu lokalitu alebo exkluzívnejšie hotely

Záujem Slovákov o cestovanie už nie je viazaný len na letnú sezónu. Stále populárnejšie sú exotické destinácie, najmä v zimných mesiacoch. „Vidíme rastúci záujem o Bahrajn, Katar, Omán či Kapverdské ostrovy. Tieto miesta ponúkajú príjemné podnebie, krátky časový posun a dnes už majú porovnateľné ceny s letnými dovolenkami,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ spoločnosti Hydrotour. 

Mnohí cestovatelia si dnes kladú otázku, či sa oplatí organizovať dovolenku individuálne alebo využiť služby cestovnej kancelárie. „Cestovné kancelárie nakupujú veľké objemy ubytovania a leteniek, čím dosahujú výrazne lepšie ceny. Navyše, klient má istotu, že v prípade neočakávaných situácií, ako sú zrušené lety či extrémne počasie, sa o neho postaráme,“ hovorí T. Lazarov. 

Ako príklad uvádza pandemické obdobie či požiare na ostrove Rhodos v roku 2023, keď Hydrotour ako jediná cestovná kancelária poslala špeciálny let na evakuáciu klientov.

Podľa T. Lazarova bude záujem o cestovanie ďalej rásť. „Ľudia dnes uprednostňujú investície do zážitkov pred materiálnymi statkami. Dovolenka sa stáva nevyhnutnou súčasťou psychohygieny a oddychu. Verím, že v najbližších rokoch budeme svedkami ďalšej expanzie cestovania, pričom dôraz sa bude klásť na kvalitu a zážitkovú hodnotu pobytov,“ uzatvára.

Viac informácií sa dozviete v celom videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/slovaci-planuju-letne-dovolenky-predstihu-zaujem-rastie?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

„Oživenie sme cítili už koncom roku 2023 a v prvom kvartáli 2024. Spustili sme projekty Downtown Yards a Ganz House, pričom výzvou bolo splniť záväzky na týchto projektoch,“ uviedol Ivan Bratko, riaditeľ predaja rezidenčných nehnuteľností v spoločnosti JTRE. 

V roku 2025 bude podľa neho kľúčové udržať tempo predaja a úspešne dokončiť projekty. „Ak bude doba priaznivá, uvedieme na trh ďalšie dva až tri nové rezidenčné projekty,“ dodal Bratko.

Naopak, komerčný segment zaznamenal spomalenie. „V roku 2023 pribudlo 120-tisíc štvorcových metrov nových kancelárskych priestorov, no v roku 2024 to bolo len okolo 7-tisíc,“ vysvetlil Róbert Tenczer, riaditeľ oddelenia prenájmu komerčných nehnuteľností JTRE. 

Pokles výmery ovplyvnila aj zmena pracovných modelov po pandémii. „Firmy častejšie prechádzajú na menšie priestory. Napríklad klient s 10-tisíc metrami sa presúva do polovičnej výmery,“ dodal R. Tenczer.

Zlepšenie situácie očakáva v roku 2027. „Trh sa vtedy môže vrátiť k objemom okolo 50-tisíc štvorcových metrov ročne,“ uzavrel.

JTRE je lídrom v počte realizovaných a prenajatých kancelárskych projektov. 

Čo dnes viac firmy preferujú, prenájom či vlastníctvo kancelárií? Aké ekologické princípy musia moderné rezidenčné aj kancelárske priestory spĺňať? Koľko bytov zostáva na predaj v prvom slovenskom mrakodrape Eurovea Tower? Ako sa mení správanie klientov so zvýšeným dopytom po flexibilite? 

Viac sa dozviete vo videorozhovore: 

https://www.trend.sk/biznis/rezidencny-trh-nabera-sile-jtre-chysta-nove-projekty?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Spoločnosť Kami Profit pôsobí na trhu už viac ako 20 rokov a v portfóliu má rôzne projekty od rekonštrukcie čerpacích staníc, cez výstavbu nákupných centier a bytových domov. Jej cieľom je dlhodobá stabilita a expanzia. 

„Firma je ako dieťa a bol by som rád, ak by prežila svojich zakladateľov. Inšpirujú ma historické spoločnosti západnej Európy, ktoré existujú celé desaťročia. Radi by sme ďalej pôsobili nielen lokálne, ale medzinárodne,“hovorí majiteľ a konateľ spoločnosti Kami Profit Milín Kaňuščák.

Prispôsobujú sa digitalizácii, rozširujú aktivity na zahraničné trhy a hľadajú riešenia, ako zostať konkurencieschopní v meniacom sa prostredí.

„Stavebníctvo sa vyvíja, čím ďalej bude viac inteligentných budov prepojených na rôzne aplikácie. Pri materiáloch smerujeme k obnoviteľným zdrojom,“dodávaM. Kaňuščák. 

„Otvorili sme pobočky aj v Spojených štátoch. A hoci aj tam naštartovali témy ako ESG a udržateľnosť, pravidlá sú tam často omnoho jednoduchšie a prijateľnejšie v porovnaní s Európskou úniou,“ konštatuje. 

Ako zaujímavú výzvu vníma projekt výstavby ostravského mrakodrapu, na ktorom spolupracujú s renomovanou architektkou Evou Jiřičnou. „Je to známa architektka, ktorá pôsobí v Londýne. Celý svoj profesionálny život pôsobím v stavebníctve, a je až neuveriteľné, aký má konštruktívny prístup ku každej problematike. Je to veľmi inšpiratívne,“ hovorí majiteľ spoločnosti Kami Profit. 

Ako sa pozerá na nový stavebný zákon? Aké špecifiká prináša realizácia verejnej zákazky, ako je rekonštrukcia objektu Úradu vlády? V čom sa odlišuje slovenské a české prostredie v oblasti stavebníctva? 

Odpovede aj na ďalšie otázky nájdete vo videorozhovore: 

https://www.trend.sk/biznis/mrakodrapu-ostrave-expanziu-usa-slovenska-firma-razi-cestu-medzinarodne-trhy?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=2

Témou bola aj umelá inteligencia, najmä prekvapivý pokrok z Číny, ktorý zasiahol trh, ale zatiaľ nepriniesol dramatické zmeny. Diskutovali aj o vplyve nových technológií na investície do datacentier a energetického sektora. V rámci geopolitiky sa venovali obchodným vojnám, pričom sa rozoberala snaha Číny o obmedzenie amerických technologických gigantov ako Google a možné protiopatrenia zo strany USA.

Z ekonomického hľadiska sa debatovalo o úrokových sadzbách a o tom, či Fed pristúpi k ich zníženiu. Diskutovali aj o sile amerického dolára, zlate ako bezpečnom prístave a záujme niektorých centrálnych bánk o bitcoin. Ropná politika USA, Trumpova snaha znížiť ceny a zároveň podporiť domácu produkciu, boli ďalšími dôležitými témami.

Záverom zaznel opatrný optimizmus ohľadom vývoja svetovej ekonomiky, no s upozornením, že akciový trh nemusí nevyhnutne rásť, aj keď sa globálnej ekonomike bude dariť. Celkový tón diskusie bol analytický a zamýšľal sa nad budúcim vývojom v ekonomike aj na trhoch.

Kybernetické útoky sú formou boja, v ktorom rozhodujú rýchlosť a technológie. Ako sa môžu brániť jednotlivci, firmy aj celé štáty

Veronika Vaňková  v rozhovore s Ivanom Makaturom, odborníkom na kybernetickú bezpečnosť a generálnym riaditeľom Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti. 

Ako sa môžu štáty chrániť a zvyšovať svoju odolnosť v čase, keď sa bojiská presúvajú do online priestoru a digitálne armády sú na vzostupe? 

Ako sa Slovensku darí aplikovať európske smernice do našej legislatívy? 

Aké bezpečnostné riziká sa môžu spájať s digitálnou európskou peňaženkou? 

Prečo sa zvyšujú obavy ľudí z AI?

Ako sa odborníci v Európe pozerajú na čínsky DeepSeek?

Ako sa brániť voči kyberšikane?

Viac odpovedí sa dozviete aj vo videopodcaste:   

https://www.trend.sk/technologie/digitalne-armady-su-vzostupe-ako-slovensko-chrani-svoje-strategicke-data?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=1

„V súčasnosti o kryptomenách hovorí aj americký prezident, pridávajú sa banky, niektoré centrálne banky zvažujú bitcoin ako súčasť štátnych rezerv a stále viac informácií má aj bežný používateľ. Kryptomeny sa čoraz viac presadzujú v každodennom živote,“ vysvetľuje Martin Kuchár z platformy WEXO. 

Podnikatelia sa čoraz častejšie zaujímajú o praktické aspekty využitia kryptomien, najmä v oblasti účtovníctva. 

„Záujem platiť bitcoinom rastie, no zatiaľ len zlomok podnikateľov dokáže takúto platbu prijať. Ponúkame riešenie, ktoré je jednoduché na obsluhu, dokonca jednoduchšie ako prijatie platby kartou,“ hovorí Martin Kuchár. 

Podľa neho je kľúčom k adopcii napríklad používateľsky prívetivé rozhranie kryptopeňaženiek, ktoré umožňuje jednoduchú výmenu medzi eurami a kryptomenami. „Výhodou je aj viacjazyčná podpora, ktorá zjednodušuje používanie,“ dodáva.

Regulácia kryptomien má podľa neho zmiešaný dosah. „Na jednej strane môže brzdiť inovácie, najmä pre menšie firmy a startupy, ktoré budú musieť zvládnuť náročnú byrokratickú záťaž. Na druhej strane však zjednocuje systém naprieč krajinami a otvára nové trhy,“ vysvetľuje Martin Kuchár.

Medzi sektory, ktoré v súčasnosti na Slovensku najčastejšie prijímajú kryptomeny, patria reštaurácie, kaviarne či benzínové stanice. 

WEXO okrem nákupu a obchodovania s kryptomenami ponúka podnikateľom aj zákaznícke cashback programy, ktoré im umožňujú odmeňovať zákazníkov.

Bránia väčšiemu rozšíreniu kryptomien technologické, legislatívne či psychologické faktory? Ako ovplyvnia nové regulácie EÚ kryptomenový sektor? Akú úlohu môže zohrávať Slovensko?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete aj vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/slovaci-kryptomeny-zvykaju-rastie-aj-zaujem-podnikatelov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3

Európska legislatíva priniesla viacero zmien pre leasingový trh. 

„Slovensko je jednou z posledných krajín, ktoré túto zmenu implementovali. A podstatou tejto zmeny je, že sa kompletne mení daňový režim pri produkte finančného leasingu. To znamená, že z dodania služby sa stáva dodanie tovaru, čo môže spôsobovať pre klientov najmä počas trvania zmluvy, napríklad pri predčasnom ukončení alebo pri rôznych zmenách určitú administratívnu záťaž. Našou úlohou je postarať sa o to, aby klienti touto administratívnou záťažou netrpeli, a preto ponúkame produkt Leasingový úver,“ vysvetľuje generálny riaditeľ ČSOB Leasing Andrej Janičina. 

Úlohou tohto produktu je zjednodušiť a zefektívniť finančné riešenia pre klientov. 

„Reflektuje na nové podmienky a umožňuje klientom naďalej využívať naše leasingové služby tak, ako boli zvyknutí, veľmi jednoducho a plynulo,“ dodáva Andrej Janičina. 

Ďalej hovorí, aké očakáva trendy na trhu v roku 2025. 

„Leasingové spoločnosti naďalej ostanú jeden z kľúčových partnerov pre financovanie potrieb malých a stredných podnikateľov. Aktuálne leasing tvorí 42 percent z celkového objemu financovania. Zmeny však možno očakávať v produktovom mixe.“ 

Andrej Janičina zároveň potvrdzuje, že klienti majú stále väčší záujem o flexibilitu, rýchlosť a pohodlnosť v službách. 

„Klienti budú stále náročnejší a bude stále väčšou výzvou uspokojiť ich potreby. Verím, že sa nám to bude dariť a naďalej a budú s našimi službami spokojní,“ dodáva generálny riaditeľ ČSOB Leasing. 

Viac podrobností sa dozviete aj vo videorozhovore: https://www.trend.sk/financie/leasingovy-trh-roku-2025-prinesie-nove-vyzvy-aj-prilezitosti?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1

„Záujem o tieto autá mali na začiatku hlavne ľudia, ktorí boli pripravení na technologické novinky a verili tejto myšlienke,“ vysvetľuje Jaroslav Kapšo a dodáva ako sa rokmi menil vzťah Slovákov k elektromobilite.

„U nás si každý môže auto vyskúšať. Máme väčšinu modelov k dispozícii na prenájom. Veľa ľudí sa chce poradiť, požičať si auto na víkend, aby zistili, aký je život s Teslou.“

Rozhovor si môžete vypočuť v podcaste alebo pozrieť aj vo videu: https://www.trend.sk/biznis/predal-byt-aby-kupil-teslu-dnes-ich-slovensko-dovaza-stovky-rocne?itm_brand=trend&itm_template=search&itm_modul=articles-search-list&itm_position=1

Riaditeľ IT spoločnosti Finportal Peter Jurecký zdôrazňuje, že online uzatváranie poistenia je neustále v popredí. „Od roku 2015 sa až 80 percent zmlúv v rámci neživotného poistenia uzatváralo cez náš porovnávač. Dnes je to viac ako 90 percent. V ostatných segmentoch, ako je životné, dôchodkové poistenie či investície, sa dve tretiny zmlúv realizujú digitálne cez náš porovnávač a všetko sa postupne presúva do online priestoru.“ 

Napriek tomu osobný kontakt ostáva nevyhnutnou súčasťou finančného sprostredkovania.

 „Umelá inteligencia finančného sprostredkovateľa nenahradí. Financie sú konzervatívna a intímna téma. Klienti ešte dlho budú chcieť mať živú osobu na druhej strane stola. No sprostredkovatelia, ktorí odmietnu pracovať s umelou inteligenciou, budú v nevýhode. AI bude musieť byť súčasťou ich každodennej práce,“ dodáva obchodná riaditeľka. 

Riaditeľ IT zdôrazňuje obrovský potenciál umelej inteligencie v optimalizácii procesov. „Veľmi pozorne sledujeme všetky trendy, vrátane AI. Samozrejme, je to citlivá téma, keďže ide aj o bezpečnosť dát klientov. Hľadáme však možnosti, aby bola AI pomôckou pre spotrebiteľov. Samotná AI nevie všetko na sto percent, ale dokáže zrýchliť a zefektívniť niektoré procesy. Je dôležité naučiť sa s ňou pracovať.“ 

Spoločnosť Finportal sa nezameriava iba na technológie, ale aj na posilnenie svojej trhovej pozície.

Kristína Faktorová naznačuje, že nasledujúce obdobie môže byť prelomovým obdobím. „Je tu možnosť, že by sme mohli dosiahnuť trhovú jednotku. Treba si počkať na účtovné uzávierky. V každom prípade chceme náš podiel na trhu stále zvyšovať,“ uvádza.

Finportal spája moderné technologické nástroje s osobným prístupom, čím reaguje na dynamicky sa meniace potreby klientov. Spoločnosť potvrdzuje, že aj v ére digitálnej transformácie je rovnováha medzi inováciami a ľudským prístupom kľúčová pre dlhodobý úspech.

Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: 

https://www.trend.sk/biznis/digitalizacia-formuje-buducnost-financneho-sprostredkovania?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

„Sektor zdravotníctva je úplne na chvoste z pohľadu ochrany dát pacientov,“ upozorňuje v rozhovore manažér kybernetickej bezpečnosti zdravotnej poisťovne Dôvera. 

Nelichotivé výsledky potvrdil aj prieskum. „Až 27 percent poskytovateľov v ambulantnom sektore používa svoj pracovný mail ako súkromný alebo ho zdieľa s ďalšími kolegami. Takto sú viac ohrozené dáta pacienta, ktoré sa nachádzajú v informačnom systéme ambulancie,“ vysvetľuje Roman Varga. 

Na viacerých príkladoch poukázal, čo môžu hackerské útoky v praxi spôsobiť. „V Írsku takýto útok zablokoval činnosť dvadsiatich polikliník v priebehu krátkeho času. Pacienti, ktorí boli objednaní na rôzne operácie či iné zákroky, museli byť presunutí na iné pracoviská alebo sa k lekárovi v danom termíne vôbec nedostali,“ popisuje následky odborník. 

Upozorňuje, že ak sú útoky „úspešné“, dáta pacientov sa presunú do sveta internetu a útočník cez ne môže dané ambulancie vydierať. 

„Navyše, sa osobné a citlivé údaje pacientov potom môžu obchodovať. Je to vážna vec, potom už ide o zdravie, ide o život,“ pripomína manažér kybernetickej bezpečnosti s tým, že v Írsku po takomto útoku trvalo niekoľko týždňov, kým polikliniky obnovili systémy s dátami pacientov. 

Podľa Romana Vargu by si lekár mal robiť svoju prácu a ochranu dát by mal nechať na odborníkov z oblasti kybernetickej bezpečnosti. Je však dôležité, aby zdravotnícky personál vôbec dokázal hackerský útok a jeho rôzne podoby rozpoznať. 

Tomu pomôžu pravidelné školenia, ktoré by mali zdravotníci absolvovať minimálne dvakrát do roka. 

„Už študenti medicíny by mali byť vedieť, aké kybernetické hrozby existujú a ako takéto útoky môžu ohrozovať pacientov. A potom by malo nasledovať kontinuálne vzdelávanie, aby reflektovalo na aktuálne hrozby. Zároveň odporúčam robiť rôzne testy a simulované útoky, na ktorých ambulancie odpozorujú riziká. A dôležité sú aj technické testy odolnosti, pri ktorých etickí hackeri môžu poukázať na medzery v systéme.“ 

Viac o konkrétnych krokoch na posilnenie kyberbezpečnosti sa dozviete aj vo videorozhovore: https://www.trend.sk/trendy-v-biznise/roman-varga-nedostatocna-ochrana-dat-moze-ohrozit-zdravie-pacientov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

„Digitalizácia nie je len pre veľké firmy. Je to cesta, ako zefektívniť procesy a ušetriť čas aj v malých podnikoch,“ hovorí Martin Karol, spolumajiteľ a CSO spoločnosti Simplement.

Upozorňuje, že na úvod je dôležité urobiť si prvotný audit, čo jednotlivé oddelenia firmy potrebujú, a podľa toho mieru digitalizácie ďalej nastavovať. 

Kľúčovými faktormi úspešnej digitalizácie sú správne stanovenie cieľov a ich dôsledné dodržiavanie. „Problémy vznikajú, ak je cieľ zle definovaný alebo ak sa nastavené ciele nedodržiavajú. A zároveň treba pri tom uvažovať dlhodobo, nie krátkodobo.“ dodáva odborník na digitalizáciu. 

Zásadnou súčasťou procesu je zapojenie zamestnancov, ktorí majú možnosť ovplyvniť, ako bude digitalizácia vyzerať a čo im skutočne pomáha pri práci. To výrazne zvyšuje šancu, že digitalizácia prinesie očakávané výsledky.

„Merateľné výsledky sú najčastejšie znížená administratívna činnosť, šetrenie času a zníženie nákladov. Pri používaní modulov ako napríklad CRM, firmy pozorujú až 20- až 30-percentný nárast tržieb, a to v horizonte jedného roka,“ uvádza odborník.

Napriek týmto výhodám mnohé malé firmy stále váhajú. „Väčšinou sú bariéry v nedostatku informácií. Malé podniky si myslia, že digitalizácia je určená len pre veľké firmy,“ upozorňuje Martin Karol. 

Digitalizácia však nie je len nástrojom pre korporácie. Práve malé a stredné podniky majú potenciál rastu, ktorý môžu prostredníctvom nej naplno využiť. Navyše, digitalizácia zvyšuje konkurencieschopnosť, čo je v dnešnom rýchlo sa meniacom prostredí kľúčové.

Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore: 
 https://www.trend.sk/trendy-v-biznise/martin-karol-simplement-digitalizacia-prinasa-rast-trzieb-setri-cas-firmam?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Podcasty We Know How vznikajú v spolupráci s komerčným partnerom

Špecialista Automatizácie a komplexných projektov Intralogistiky STILL Slovensko Andrej Korchanik preto v rozhovore vysvetľuje, ako celý proces zvládnuť.  

We Know How: Tento príspevok vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.

Ako zvládajú prechod do pracovného života? Čo môžu firmám priniesť a ako šport pomáha pracovnej kultúre? Aj to sú témy, ktoré zodpovie v rozhovore partner a audítor spoločnosti TPA Slovensko Ivana Paule a jeho hostia.  

Podcasty We Know How vznikajú v spolupráci s komerčným partnerom.

Výber toho najzaujímavejšieho z ekonomiky a finančných trhov v pondelok 29. januára.

Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek v rozhovore s Veronikou Vaňkovou pre TREND hovorí o aktuálnych výzvach, ktoré prinesie ďalšia európska regulácia s cieľom znížiť emisie. Ako prísna emisná norma Euro 7 zvýši náklady automobilkám na Slovensku a nie je jej najnovšie zmiernenie len kozmetické? 

https://www.trend.sk/ekonomika/europa-je-majstrom-sveta-regulaciach-hra-otvorenym-ohnom-predbieha-ju-cina-aj-usa?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=12

O tom, ako vníma tohtoročnú kampaň zdravotná poisťovňa Dôvera sme sa rozprávali s riaditeľom úseku služieb pre poistencov zdravotnej poisťovne Dôvera, Branislavom Jendroľom. 

• Ako sa na európsku reguláciu MiCA pripravujú banky na Slovensku
• Aké sú jej výhody a nevýhody
• Ako sa na dohľad pripravuje NBS 
• V akom časovom horizonte sa bude regulácia aplikovať do praxe
• Či regulácia prináša riziká pre technologické spoločnosti  
• Aké sú v SR legislatívne novinky v oblasti krypta 

Videorozhovor a článok nájdete v Trende: https://www.trend.sk/ekonomika/jasne-nastavene-pravidla-oblasti-kryptoaktiv-mozu-krajiny-prilakat-kapital?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=2

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu. 

Moderátor: Maroš Krivosudský

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu. Túto epizódu vám prináša VESELY | Očná Klinika – Všetko, čo vám na očiach vidíme.

Moderátor: Maroš Krivosudský

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský

Jeden z najcitovanejších českých ekonómov Lukáš Kovanda pre TREND hovorí, že Česko predbieha Slovensko v mnohých makroukazovateľoch. Zároveň však vysvetľuje, či Česku hrozí menová kríza a ako výrazne prehlbuje svoje zadlženie.

V rozhovore s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, prečo má momentálne akciové investovanie v Číne a ďalších ázijských krajinách oveľa väčší zmysel ako do akcií v USA či v Európe, kde sa stále vznáša riziko recesie.

Tvrdí, že digitálne euro je nebezpečenstvo a je v úplnom protiklade s bitcoinom.

V podcaste sa dozviete:

• Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou? Do čoho tento rok investovať a ktorým investíciám sa zatiaľ radšej vyhnúť?
• Ako sa bude vyvíjať automobilový priemysel v SR aj ČR v súvislosti so zelenými výzvami, Green Dealom a podporou elektrických vozidiel?
• Má spolupráca v rámci V4 šancu pohnúť ekonomiku v strednej Európe lepším smerom?
• Aký vývoj inflácie očakáva v tomto roku v domácom aj globálnom meradle?
• Akú úlohu zohrajú tento rok v globálnej ekonomike Čína či USA?
• Ako vidí L. Kovanda ďalšiu budúcnosť kryptomien?

Videorozhovor a článok nájdete v Trende:

www.trend.sk/ekonomika/padny-ek…les&itm_position=1

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský

O pár minút neskôr sme sa ho pýtali na podrobnosti, ako by mal spoločný nákup prebiehať. Okrem toho M. Šefčovič prezradil, že už čoskoro sa chystajú aj zmeny pri oceňovaní elektrickej energie na celoeurópskej úrovni. 

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský

WHEALTHCAST je podcast týždenníka TREND o rozumnom investovaní času, peňazí a energie do fyzického a duševného zdravia. Krátke rozhovory s lekármi, psychológmi, fyzioterapeutmi, výživovými poradcami, trénermi, ale aj ďalšími odborníkmi a inými zaujímavými hosťami na témy, ktoré hýbu svetom zdravého životného štýlu.

Moderátor: Maroš Krivosudský